Daniela Tóthová: Napriek pandémii venujeme pozornosť vytváraniu vzťahu medzi čitateľom a knižnicou

1190

Malokarpatská knižnica v Pezinku je jednou z verejných knižníc Bratislavského kraja. Jej riaditeľka Daniela Tóthová nám poskytla rozhovor o tom, ako pandémia ovplyvnila fungovanie knižnice a čo nové pozitívne tento čas knižnici priniesol. Pani Daniela má svet kníh, knižníc a knihovníctva rada už od detských čias. Po pôsobení v rôznych, aj vedeckých knižniciach, sa jej splnil sen a vrátila sa do knižnice, kde začínala. Práve Malokarpatská knižnica v Pezinku ju totiž inšpirovala k jej profesionálnej dráhe a pod jej vedením vznikla moderná knižnica, ktorá je dnes kultúrny komunitný stánok s bohatým programom.

Nebudem sa pýtať, ako sa máte, je to trochu klišé. Skúsme sa však porozprávať o tom, čo nové a pozitívne tento „pandemický“ čas priniesol vám v knižnici, vašej práci.

Pandémia nás postavila pred situáciu, ktorá pre nás bola úplne nová. Nevedeli sme ponúkať služby ani podujatia pre verejnosť. Naučili sme sa myslieť inak, pracovať v online priestore. Bola to pre nás výzva, keďže dovtedy sme ho takmer nevyužívali. A tak sme založili vlastný YouTube kanál Kniži Baba, účet na Instagrame. Rozšírili sme ponuku príspevkov na Facebooku a viac sme propagovali elektronické knihy, ktoré si čitatelia mohli stiahnuť z nášho online katalógu. Katalogizovali sme knihy a pripravujeme napríklad aj publikáciu o pamäti a jej trénovaní. Paradoxne vďaka zatvoreniu knižnice sme sa viac priblížili čitateľom. Návštevy teraz berieme osobnejšie a snažíme sa „našiť“ ponuku kníh konkrétnemu čitateľovi. Pozornosť venujeme vytváraniu vzťahu medzi čitateľom a knižnicou.

V akom režime teraz pracujete?

V rúškovom. Zároveň sa snažíme, aby aj pri dodržiavaní všetkých opatrení bola návšteva knižnice niečím, čím sa vraciame do „normálu“. Je pre nás dôležité, aby knižnica ostala pokojnou oázou, miestom, kam si ľudia chodia po svoje príbehy. Samozrejme, pri vstupe máme dezinfekciu, nosíme rúška a ich nosenie vyžadujeme aj od čitateľov. Je pre nás dôležité, aby sa u nás čitatelia cítili príjemne.

Aké online aktivity mali najväčší ohlas u čitateľov? A čo ste ponúkli pre dospelého čitateľa?

Hneď po marcovom zatvorení knižnice pre verejnosť sme prišli s prvými čítaniami na YouTube. Do májového znovuotvorenia sme publikovali viac ako 130 videí. Čítajúcimi hosťami boli okrem pracovníkov knižnice a ich detí napríklad Ľubomír Feldek, Silvester Lavrík, Michal Havran, Ľubo Dobrovoda, Eva Pavlíková, Pišta Vandal, Ľubo Bukový, Peter Borkovec, Pál Závada a iní. Čítali sme v slovenčine, češtine, angličtine, ale aj v takých exotických jazykoch, ako je čínština alebo japončina. Naši najmladší čitatelia mohli pozerať videá o živote ich knižničných maskotov – medvedíkov Miška a Elišky v opustenej knižnici. Populárny cyklus Literatúra v Radnici sa konal mimoriadne aj v letných mesiacoch a jeden jesenný cyklus aj v knižnici – hosťami boli Katarína Kucbelová, Silvester Lavrík a Anton Heretik. Počas letných prázdnin detskí knihovníci pripravili tradičné a obľúbené prázdninové utorky pre deti plné čítania, workshopov a hier. Od začiatku marca ponúkame našim detským, ako i dospelým čitateľom videorecenzie a teraz pribúdajú aj rozhovory na rôzne témy. Výpožičky elektronických kníh stúpli päťnásobne.

Na vašej stránke uvádzate, že je možné objednať si knihy e-mailom. Odkedy táto služba funguje a ako sa ujala? Využívajú ju čitatelia?

Možnosť objednať si knihy e-mailom sme zaviedli v máji 2020. Keďže v tom čase čitatelia nemali prístup do oddelení knižnice, bola to jediná možnosť, ako si knihy požičať. Oficiálne sme túto možnosť nezrušili a čitatelia ju využívajú doteraz. Sú dni, keď nepríde ani jedna objednávka a sú dni, keď je ich naozaj veľa. Snažíme sa objednávky čo najrýchlejšie vybaviť, aby sa čitatelia dostali ku knihám čo najskôr. Najmä starší čitatelia využívali možnosť telefonickej objednávky kníh a možnosť porozprávať sa, lebo sa cítili osamelí. Niektorí prišli vrátiť knihy a iba povedali knihovníčkam, aby im rýchlo vybrali niečo podobné. Keďže knihovníčky svojich pravidelných čitateľov dobre poznajú, nebol to žiadny problém.

Vaša knižnica je veľmi aktívna. Ako sa vám darí udržať si čitateľov v online prostredí?

Internet je výborná pomôcka, ale nie je to plnohodnotná náhrada knižnice. Dlhodobo fungovať cez online priestor momentálne nie je možné. Naša knižnica je miestom, kde sa stretávali ľudia, v detskom oddelení sa hrali deti, v čitárni sme mali pravidelne návštevníkov využívajúcich pripojenie na internet alebo čitateľov pracujúcich na našich počítačoch. Školáci u nás s knihou v ruke prečkali čas, kým si ich vyzdvihli rodičia či kým im išiel spoj do susednej obce. Na podujatia k nám chodili celé triedy z okolitých škôl a škôlok. Všetky služby, ktoré sa aspoň trochu dajú uskutočniť, ponechávame, avšak stále neposkytujeme ten štandard, na ktorý boli čitatelia zvyknutí. Ťažko preniesť niečo takto živé do online priestoru. Sociálne Sociálne siete využívame, aby sme nestratili spojenie s aspoň určitou skupinou čitateľov a vedeli im okrem čítaní alebo rozhovorov poskytnúť aj rýchle informácie o zmenách v našej knižnici. Ak sú čitatelia informovaní, vedia rýchlejšie reagovať a prísť. Keď sme v máji znova otvárali knižnicu, čitatelia hovorili, že o otvorení sa dozvedeli práve z našich sociálnych sietí a túto možnosť ocenili. Cieľom aktivít na našich sociálnych sieťach bolo nestratiť kontakt a teší ma, že sa nám to podarilo.

Ak by ste si mohli pre knižnicu čokoľvek želať, čo by to bolo?

S kolegami si prajeme, aby hlavne ostala živá. Dúfame, že po úspešných rekonštrukciách a modernizácii budov iných kultúrnych zariadení v BSK dôjde aj na modernizáciu priestorov našej knižnice. Naši starší čitatelia by si priali napríklad výťah. Máme síce k dispozícii schodiskovú plošinu, ale návštevníci ju neradi využívajú a na výťah sa opakovane pýtajú. Ostatné zariadia vydavatelia, spisovatelia a prekladatelia, ktorí sa starajú, aby bolo na svete dosť príbehov, aby sme ich aj my mohli vďaka podpore rôznych grantov, predovšetkým Fondu na podporu umenia, podávať ďalej.

Na čo sa môžeme tešiť do konca roka?

V decembri otvoríme ďalšiu výstavu projektu Nedajme zahynúť dedičstvu predkov, ktorého hlavným cieľom je vytvorenie digitálnej databázy objektov drobnej (sakrálnej i svetskej) ľudovej architektúry Bratislavského samosprávneho kraja. Tentoraz doplníme fotografie zo Stupavy, Suchohradu a z Viničného. Pokračujeme v čítaní a v rozhovoroch v online priestore. Naši čitatelia a priaznivci si môžu na YouTube kanáli Kniži Baba pozrieť virtuálnu podobu rozprávania s Agátou Petrakovičovou, ktorá sa dlhodobo zaoberá propagovaním dejín, umenia a života nášho regiónu. Je autorkou historických a národopisných kníh aj o významných, ale často zabudnutých osobnostiach ako Heřman Landsfeld alebo Samuel Zoch. Program pôvodne pripravený do cyklu Literatúra v Radnici sme nakoniec nahrali za necelý jeden deň. Video malo vyše 400 vzhliadnutí. V priebehu novembra pribudne video o hoaxoch, ako vznikajú a prečo im ľudia veria, s odporúčaním zaujímavého čítania o tejto problematike. Na december sme pripravili nový formát nazvaný Adventný veniec. V rámci neho si každý týždeň zapálením sviečky zverejníme na You-Tube rozprávanie a vinš významnej osobnosti – príde Fedor Malík, Ľubomír Feldek, Rudo Sikora a posledného hosťa na Vianoce zatiaľ neprezradíme, to bude vianočné prekvapenie. Na Silvestra máme v pláne silvestrovský vinš obľúbeného spisovateľa Ľuba Dobrovodu.