[et_pb_section fb_built=“1″ _builder_version=“3.27.2″ custom_padding=“0px|||||“][et_pb_row _builder_version=“3.27.2″ custom_padding=“0px|||||“][et_pb_column _builder_version=“3.27.2″ type=“4_4″][et_pb_text _builder_version=“3.27.2″ hover_enabled=“0″]
Dňa 4.12.2019 sa uskutočnilo na pôde Európskeho výboru regiónov 137. plenárne zasadnutie, počas ktorého sa hlasovalo o stanovisku Metropolitné regióny: výzvy a postavenie v rámci budúcej politiky súdržnosti po roku 2020, ktorého spravodajcom je predseda BSK Juraj Droba.
Je to vôbec po prvýkrát, čo sa predseda BSK stal spravodajcom Európskeho výboru regiónov (EVR). Stanovisko bolo kvôli svojmu významu z hľadiska agendy EVR hneď prvým bodom programu zasadnutia a bolo schválené, čo znamená že sa stáva oficiálnym stanoviskom EVR postúpeným všetkým relevantným inštitúciám EÚ, ktoré ho môžu využiť pri tvorbe ďalšej legislatívy na európskej úrovni. Predseda BSK Juraj Droba sa tak stal hlasom metropolitných regiónov v Európskom výbore regiónov.
„Cieľom stanoviska je upriamiť pozornosť Európskej únie na problematiku regiónov, akým je aj Bratislavský kraj. Sú síce štatisticky bohaté, no obmedzené vlastné zdroje im často nedovoľujú čeliť dôležitým výzvam. Ostávajú však regiónmi s vysokým potenciálom, kde by vhodne nastavená podpora mohla viesť nielen k rozvoju metropolitnej oblasti, ale aj jej okolia. Som rád, že stanovisko podporili členovia Európskeho výboru regiónov a verím, že je to krok správnym smerom.“ vyjadril sa po plenárnom zasadnutí Juraj Droba. Stanovisko zdôrazňuje potenciál metropolitných regiónov, upozorňuje na ich najdôležitejšie výzvy a navrhuje možnosti podpory a riešení z európskej perspektívy.
Potenciál metropolitných regiónov nespočíva len v ich hospodárskom raste (tvoria 72% HDP EÚ), ale aj v zavádzaní zelených, inteligentných a inovatívnych riešení, na ktoré sústredí aj nová Európska komisia. Práve preto je potrebné poukazovať na kľúčovú rolu metropolitných regiónov v rámci dosahovania cieľov EÚ a ich prevedenia do praxe. Príkladom je oblasť zmierňovania zmeny klímy, kde je vyše 70% opatrení realizovaných na regionálnej alebo miestnej úrovni. Vytváraním prepojení medzi mestami a vidiekom navyše metropolitné regióny prispievajú k zmierňovaniu regionálnych rozdielov.
Špecifické postavenie metropolitných regiónov však nevyplýva len z ich potenciálu, ale aj z výziev, ktorým musia čeliť. Jedná sa najmä o nedostatok vybudovanej základnej infraštruktúry, zabezpečenie dopravy šetrnej k životnému prostrediu a redukciu znečistenia ovzdušia, zvýšený dopyt po verejných službách, či problémy týkajúce sa sociálnej oblasti ako napríklad chudoba, sociálne vylúčenie alebo bývanie.
Riešeniu problémov a využitiu ich potenciálu môže Európska únia prispieť najmä prostredníctvom svojej politiky súdržnosti. V rámci nej však metropolitná dimenzia stále absentuje a spochybniť je možné aj spôsob merania regionálneho rozvoja, ktorý väčšinu metropolitných regiónov radí medzi rozvinuté a tým pádom obmedzuje ich prístup k eurofondom.
V mene EVR napríklad žiada, aby bolo posilnené ich postavenie ako na európskej úrovni, tak na národnej úrovni pri tvorbe partnerských dohôd a operačných programov. Príkladom konkrétneho návrhu je aj zavedenie Indexu sociálneho rozvoja (SPI) pri meraní regionálneho rozvoja, ktorý sociálne a environmentálne faktory rozvoja berie do úvahy v oveľa výraznejšej miere ako doterajšie meranie pomocou HDP na hlavu.
Téme metropolitných regiónov sa predseda BSK Juraj Droba bude aktívne venovať aj počas nového mandátu Európskom výbore regiónov, ktorý sa začína vo februári 2020. Jednou z plánovaných aktivít je organizácia seminára na tému budúcnosti metropolitných regiónov, ktorý sa bude konať v Bratislave na jar 2020 v súčinnosti s výjazdovým rokovaním výboru pre regionálny rozvoj Európskeho parlamentu.
Príloha: Stanovisko
[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][/et_pb_section]
