Spoznajte históriu Partizánskej lúky

3817

Kúsok od Červeného mosta sa nachádza Partizánska lúka. Partizánska lúka býva často mylne nazývaná aj Železná studienka, tá sa však nachádza o kilometer vyššie v hornej Mlynskej doline. Lúka bola obľúbenou výletnou destináciou Bratislavčanov už pred viac ako 2 storočiami. Najmä v jarných a letných mesiacoch bol výlet do Hornej Mlynskej doliny veľmi populárny. Stretávali sa tu ľudia z rôznych spoločenských vrstiev. Organizovali sa tu mnohé stretnutia či už sympatizantov dobových politických skupín, alebo len priateľské posedenia. Dodnes pretrváva tradícia športových podujatí.

V šesťdesiatich a sedemdesiatich rokoch minulého storočia sa začala lúka postupne viac otvárať verejnosti. Pribúdali herné prvky, malý detský bazénik pri Vydrici, prvý bufet a verejné WC. V roku 2006 prebehla jej kompletná rekonštrukcia. Dnes má Partizánska lúka úplne novú tvár s detskými ihriskami, športoviskami, prírodnými a historickými krásami a láka čoraz viac návštevníkov, ktorí sa sem radi a často vracajú. Stále tu však nájdete zelený protilietadlový kanón, po ktorom sa štverali mnohé generácie bratislavských detí a pripomína nám, podľa čoho dostala Partizánska lúka svoje meno. Oslavy SNP tu už nie sú v móde, ale pred rokom 1989 sa v auguste na Partizánskej lúke konali spomienkové oslavy, stretávania účastníkov antifašistického odboja a veľkolepé ceremónie. Termín sa kryl s dožinkovými slávnosťami, a tak z toho bývali príjemné kultúrne podujatia, na ktoré prišli tisícky ľudí. Dnes je amfiteáter bez pódia.

Pamätník SNP pod názvom Pamätník odboja bol na Partizánskej lúke odhalený 31. augusta 1984. Monumentálna pieskovcová skulptúra je dielom sochára Ladislava Snopeka a architektov Ferdinanda Končeka a Ľubomíra Titla. Tvorí ho ruka s päsťou, so zástavou a so sovietskym samopalom. Autorom sprievodnej skulptúry na prístupovom chodníku v tvare partizánskej vatry bola sochárka Ladislava Snopková.

Obľúbeným exponátom Partizánskej lúky je sovietsky 85 mm poloautomatický kanón vz. 44 vyradený z výzbroja československej armády koncom 60 – tých rokov 20. storočia. Rovnaký typ sa používal v závere 2. svetovej vojny.

Zdroj: Mestské lesy v Bratislave