Študoval na gymnáziu v Trstenej a v Košiciach, strojné inžinierstvo na Vysokej škole technickej v Darmstadte. Roku 1905 získal titul inžinier, 1942 docent, 1945 profesor. Pôsobil vo významných európskych aj zámorských strojárskych podnikoch. Slúžil v strojnom odbore rakúsko-uhorského vojnového námorníctva v Pule pri Jadranskom mori. V USA pracoval v železiarskej firme v Pittsburgu ako konštruktér. V tejto funkcii pracoval aj v železiarsko-strojárskej spoločnosti Kramatorskaja na juhu Ruska. V rokoch 1914 – 1918 bol hlavným strojným inžinierom v Uhorskej všeobecnej uhoľnej spoločnosti v Tatabányi.
Po vzniku ČSR sa usadil v Bratislave. V Závodoch na vodovod a osvetlenie mesta Bratislavy pracoval J. Nemessányi od roku 1921. Roku 1922 ho Mestská rada mesta Bratislavy poverila vedením mestskej vodárne. Neskôr ho menovali do funkcie obchodného vedúceho nielen vodárne, ale aj plynárne, ktorú zastával až do začiatku druhej svetovej vojny. Po jej skončení bol šéfom podnikovej sekcie Národného výboru v Bratislave, odkiaľ sa vrátil späť do bratislavskej plynárne, kde pracoval až do roku 1948, kedy odišiel do dôchodku. Jeho život v tejto významnej funkcii bol naplnený aj odbornou angažovanosťou v plynárenskom a vodárenskom združení Československa. V roku 1934 bol J. Nemessányi aj predsedom tohto združenia. Technické znalosti a prax dovoľovali vtedy ešte Ing. Nemessányimu stať sa docentom, suplentom a od roku 1945 riadnym profesorom Slovenskej vysokej školy technickej, na ktorej prednášal od roku 1942.
Jeho prínos pre mestské vodárne spočíva najmä v projektoch, ktoré ako riaditeľ realizoval. Išlo najmä o zvýšenie výkonnosti a kapacít čerpacích staníc. Bola rozšírená hlavná čerpacia stanica v Karlovej Vsi (1924 – 1925), bol postavený vodojem na Podkolibskej ceste (1929 – 1930) s obsahom 3600 m3, druhá predčerpacia stanica na ostrove Sihoť (1931 – 1933), dve nové spúšťané studne (1925, 1930) a transformačná stanica v Karlovej Vsi (1933).Okrem jeho úspešných projektov rozvoja mestských vodární bol prof. Nemessányi aj autorom projektu zimného štadióna v Bratislave s využitím mraziaceho zariadenia výrobne ľadu mestskej vodárne. Bol členom Uhoľnej rady v Prahe, technický radca Patentového súdu, predseda Slovenského veslárskeho klubu.
Zdroj: BVS
