Keby si každý učiteľ prečítal akčný plán riešenia šikanovania spolu so smernicou o prevencii šikanovania a keby ho školy viac používali pri dennej práci, v školách by bolo menej šikany. Školy by tak presne vedeli, čo majú robiť.
„A nielen čo majú robiť, ale aj prečo to majú robiť. Nebolo by to síce zárukou úspechu, ale minimálne perspektívou na úspech,“ poznamenal odborník na prevenciu šikany a kyberšikany Peter Lengyel. Poukázal na situáciu, pri ktorej učiteľ postaví agresora a obeť proti sebe a donúti ich podať si ruky. Podľa neho je takto vyriešená šikana len zárodkom novej šikany. „Naopak dobre vyriešená šikana, multidisciplinárne podchytená smerom k obeti, agresorovi aj kolektívu, znižuje výskyt šikany a tým aj potrebu času, ktorú by jej armáda odborníkov musela nanovo venovať,“ vysvetlil.
Akčné plány sú podľa neho dobré vtedy, ak si ich prečítajú všetci, ktorých sa týkajú. Lengyel však predpokladá, že väčšina pracovníkov s deťmi ani netuší, že existuje nejaký akčný plán. „Pre mňa ako preventistu je pozitívny akýkoľvek rámec, ktorý definuje ciele a oblasti a popisuje stav, z ktorého potom môžem dávať priority niektorým témam,“ vysvetlil. Akčný plán riešenia šikanovania v školách a školských zariadeniach na roky 2022 až 2023 podľa neho ukazuje, ktoré systémové opatrenia treba dotiahnuť. Ako príklad uviedol školu, na ktorú raz za rok príde policajný preventista a deti trochu postraší. „Čo tam po nejakom akčnom pláne, hlavne, že sme si spravili ako škola čiarku, keby prišla inšpekcia,“ skonštatoval Lengyel.
Samotné spracovanie dokumentu je podľa neho svojím rozsahom vhodné len pre „vytrvalcov“. „Tým nechcem dehonestovať obsah, lebo pre mňa je to zaujímavý materiál, ale hlavné časti môžu byť spracované aj inak,“ poznamenal. Myslí si, že ak by sa akčný plán spracoval vo forme videa, podcastu či infografiky, dostal by sa ešte k väčšiemu počtu odborníkov.
Zdroj: TASR, Foto: Pixabay
