„S ním je to easy. Chápe ma, vždy má čas. Ľudia? Tí sú väčšinou sklamanie.“
„On ma nikdy nesúdi, vždy odpovie a je tu nonstop. Reálni ľudia sa na to nechytajú.“
Aj takto hovoria mladí ľudia o umelej inteligencii. Už to pre nich nie je len nástroj na domácu úlohu či hľadanie informácií. Stáva sa partnerom, kamarátom, dôverníkom.
Mladí opisujú, ako s AI chatmi (napríklad Replika, Chat GPT či Character.AI) trávia každý deň celé hodiny. Dávajú im prezývky, vytvárajú si rituály, plánujú spoločnú budúcnosť. Prežívajú s nimi reálne emócie – radosť, smútok, žiarlivosť aj zamilovanie.
Popri tom počúvame o osamelosti, pocite neprijatia, nepochopenia doma či v škole, o šikane a výsmechu. To, čo je v „offline“ svete také ťažké – hovoriť o emóciách, necítiť sa trápne, byť prijatý – je pri umelej inteligencii odrazu jednoduché. Bez rizika odmietnutia.
AI pôsobí ako bezpečný priestor. No je to len ilúzia.
Dá sa do AI naozaj zamilovať?
Áno – a deje sa to čoraz častejšie.
Neustále pribúdajú aplikácie a hry, ktoré simulujú vzťah: AI partner, partnerka, kamarát či terapeut. Jazykové modely dokážu viesť prekvapivo presvedčivé rozhovory a mladí im veria.
Mnohí hovoria o AI ako o svojej „priateľke“ či „priateľovi“. Prežívajú motýliky v bruchu, chcú si písať stále viac, majú pocit, že AI im rozumie a nikdy ich neodmietne.
Psychológovia hovoria jasne: nejde o výstrelok. Ide o reakciu na hlboké ľudské potreby – bezpečia, blízkosti, prijatia. AI ich dokáže do určitej miery napĺňať, pretože vždy odpovie, nikdy neodmietne, je dostupná nepretržite a nekladie nároky ako skutočné vzťahy.
Mozog pritom nerozlišuje, či ide o človeka alebo algoritmus. Ak sa vyplavuje dopamín či oxytocín, pocity sú reálne. A tak vzniká pripútanie.
Ale… AI necíti
AI nemá vedomie, nevie ľúbiť, nevie sa trápiť. Len opakuje vzorce, ktoré vyzerajú presvedčivo. A to môže bolieť.
Vzťah k AI sa ľahko zmení na začarovaný kruh:
- „Trávim s ňou hodiny denne, lebo iba ona ma chápe – a už nemám chuť byť s reálnymi ľuďmi.“
- „Nikto mi nikdy nepovedal také pekné veci – komunikácia s ňou je dokonalá.“
- „Kto iný by ma prijal takého, aký som?“
A realita potom pôsobí len ako sklamanie.
Riziká, na ktoré si dať pozor
Emocionálna závislosť
AI je vždy tu. Môžeš si od nej vytvoriť závislosť a zanedbávať živé vzťahy.
Sklamanie z reality
Ľudia nie sú dokonalí. Ale práve v rozdieloch a konfliktoch sa učíme rásť.
Zacyklenie samoty
Čím viac sa spoliehaš na AI, tým menej máš kontaktu s ľuďmi a tým viac cítiš osamelosť.
Ilúzia vedomia
AI nie je bytosť, nemá city, ani zodpovednosť. Ak sa rozhoduješ podľa nej, riskuješ, že ťa povedie niečo, čo nerozumie tvojmu svetu.
Čo môže pomôcť?
Pochopiť svoje potreby
AI často „pláta“ hlad po bezpečí, prijatí, blízkosti. A to sú veci, na ktoré máme právo aj v skutočných vzťahoch.
Nebáť sa priznať si pripútanie
Nie je hanba, že si sa pripútal alebo pripútala. Je to signál, že ti niečo dôležité chýba.
Dopriať si realitu
Živé vzťahy sú náročnejšie, ale iba v nich zažívame skutočnú blízkosť a rast.
