Budú letenky či exotické destinácie v najbližších rokoch lacnejšie? Okúpeme sa už túto sezónu v mori? Ako sa po pandémii zmení cestovný ruch?
Niektoré krajiny už rozmýšľajú, ako dostať napriek pretrvávajúcej pandémii dovolenkárov k svojim moriam. Samotní výletníci by si však mali dobre rozmyslieť, či toto leto pocestujú do Talianska či Chorvátska, alebo budú dovolenkovať na Slovensku. A to nielen z hľadiska bezpečnosti. Podporou domáceho cestovného ruchu nepomôžeme len podnikateľom, ale aj sami sebe.
Prečítajte si rozhovor s majiteľkou cestovnej kancelárie, turistickou sprievodkyňou a cestovateľkou Soňou Svoreňovou.
Budeme tento rok dovolenkovať iba na Slovensku?
Verím, že áno. Ale nie preto, že by sme kvôli zatvoreným hraniciam nemali inú možnosť, ale preto, že sa rozhodneme podporiť domácu ekonomiku a cestovný ruch. Tento rok nás budú domáci podnikatelia potrebovať viac, ako kedykoľvek predtým.
Čakajú nás len vlastné chaty, alebo môžeme bezpečne využiť hotelové služby?
Keďže hotely už postupne v obmedzenom režime otvárajú, verím, že do letnej sezóny bude väčšina fungovať vo viac-menej normálnom režime. Čo by som určite ale zvážila, je stravovanie formou klasických bufetových stolov. Je to miesto v hoteli, kde sa ľudia dostávajú do najtesnejšieho kontaktu, čakajú častokrát telo na telo v rade.
Ktoré destinácie budeme navštevovať ako prvé?
Určite to budú okolité krajiny a pre Slovákov tradičné Chorvátsko, ktoré už teraz rieši, ako dostať turistov v lete k moru. Podobné správy prichádzajú aj zo Španielska a dokonca aj juhu Talianska.
A ktoré by ste zvolili vy ako najbezpečnejšie?
Pokiaľ ide o bezpečnosť, viac ako nad samotnou destináciou by som rozmýšľala nad formou dopravy a typom ubytovania. Ak je to možné, volila by som asi skôr inú formu dopravy ako leteckú. V lietadlách sa predsalen šíria vírusy lepšie. Vidíme to aj na tom, že napríklad dieťaťu s kiahňami je často odopretý vstup na palubu. Je čas na roadtrip, alebo možno malé vlakové dobrodružstvo. V ubytovaní by som preferovala malé butikové hotely a penzióny so servírovaným jedlom. Je to bezpečnejšie ako veľké rezorty s all inclusive konceptom, kde sa neraz ráno či večer tlačia hostia a môžu doslova okýchať jedlo stovky ľudí. Navyše, malí podnikatelia sú ohrození viac, ako veľké medzinárodné hotelové siete. Tie predsalen majú vzhľadom na diverzifikované portfólio vo viacerých kútoch sveta väčšie šance krízu zvládnuť. Skrátka, miestne malé rodinné podniky vás tento rok potrebujú viac.
Bratislava má značné príjmy z gastra či cestovného ruchu. Ako kríza ovplyvní naše hlavné mesto a výpadok príjmov?
Veľmi negatívne. Už teraz rátame výpadok na daniach v desiatkach miliónov. Daň z ubytovania nie je výnimkou. Podnikatelia potrebujú pomoc na úrovni samospráv a štátu, ale aj našu.
Ako sa zmení celosvetový cestovný ruch a ponuka? Predpokladáme, že bude kvôli vyššej rizikovosti menší záujem o zaoceánske lety, plavby, poznávacie zájazdy..
Určite potrvá, kým sa ľudia odvážia cestovať rovnako ako pred pandémiou. Najmä do vzdialenejších destinácií. Je to hlavne psychologická záležitosť, že keby sa niečo stalo, je lepšie byť bližšie domova. Trh sa preriedi. Mnohí touroperátori sú nastavení tak, že akonáhle sa im zastaví cashflow, nebudú schopní ďalej fungovať. Viem o niekoľkých prípadoch veľkých amerických spoločností, ktoré ešte neuhradili dodávateľom napríklad v Bratislave všetky záväzky ani z minulej sezóny. Pri takto nastavenom modeli podnikania bude ich prežitie ročného výpadku veľmi otázne.
Môžeme očakávať, že klesnú ceny zájazdov a zlacnejú letenky či ubytovanie?
Skôr čakám opačný proces. Hotely budú mať zvýšené náklady s dodržiavaním hygienických opatrení, či už povinných alebo tých, ku ktorým pristúpia dobrovoľne. Letecké spoločnosti vychádzajú pri cene z priemerného nákladu na jednu letenku. Tým, že lietadlá budú menej obsadené, dá sa očakávať rast nákladov a teda aj ceny. Gastro, hospitality a celkovo celý cestovnoruchový biznis nefunguje spôsobom, ako módny, hračkársky či technologický: že dobrým marketingom urobíte z niečoho “hype” a predávate to za niekoľkonásobok nákladov, za ktoré to vyrobíte v Číne. Preto aj to, ako sa dá pracovať s cenou, najmä za okolností, že zrejme stúpnu náklady, má svoje limity.
A čo s portálmi, ktoré priamo ponúkajú predaj leteniek či ubytovanie? Budú mať tiež problémy, alebo naopak je možné, že po pandémii o ne bude väčší záujem, ako pred ňou?
O tieto portály by som mala menšiu obavu ako o cestovky. Tým, že očakávam, že ľudia budú vyhľadávať menšie ubytovacie zariadenia a cestovať viac individuálnou dopravou, tak záujem o ich služby zrejme zaznamená menší pokles, ako u klasických cestovných kancelárií.
Ako sa zmení záujem o jednotlivé destinácie? Myslíte si, že napríklad Ázia bude menej atraktívna?
To by som nepovedala, že by sa ľudia báli napríklad konkrétne Ázie. Skôr sa budú držať bližšie domova, Európania v EU, Američania v USA kvôli všeobecnej nedôvere v zdravotníctvo v exotickejších destináciách.
Koronavírus ešte zďaleka nie je za nami, ale napríklad Chorvátsko už hovorí o otváraní pláží pre turizmus. Ako to vidíte vy?
Nevidím rozdiel v tom, keď sa ľudia stretnú v lese a na pláži. More je predsa tiež príroda a slaná voda, ktorá sa v mori obmieňa, mi pripadá menej riziková ako bazénová na kúpalisku.
Niektoré dovolenkové destinácie zvažujú, že v hoteloch otvoria napríklad každú druhú izbu, v reštaurácii bude obsadený len určitý počet stolov, na plážach budú vyhradené miesta… Myslíte si, že je to rozumné a realizovateľné?
Ako ktoré opatrenia. Niektoré mi pripadajú pritiahnuté za vlasy, iné majú svoje racio. Budem sa opakovať, ale najmä by som sa opäť sústredila na stravovanie v hoteloch. S trochou nadsázky si dovolím povedať, že možno nám pandémia vráti istú kultúru stolovania, ktorá sa najmä v all inclusive rezortoch prepadla v poslednom čase naozaj veľmi hlboko.
Môže pandémia slovenskému cestovnému ruchu naopak pomôcť? Keď sa uvoľnia opatrenia, ľudia sa budú báť cestovať do zahraničia a uprednostnia dovolenku u nás. Je teda vývoj z dlhodobého hľadiska pre slovenský turizmus pozitívny?
Nie. Domáci dopyt nedokáže vykryť chýbajúceho zahraničného návštevníka. Hovorí sa, že cestovný ruch je jediný export, kde netreba nič vyvážať, lebo peniaze docestujú do krajiny samé. To, žiaľ, bez zahraničného klienta neplatí. A z dlhodobého hľadiska neočakávam, že dovolenka na Slovensku je niečo, čo by si našinci osvojili ako dlhodobý zvyk. Skôr to vidím ako jednorazovú záležitosť tejto sezóny.
Myslíte si, že by mal zasiahnuť štát a pomôcť slovenskému cestovnému ruchu? Mala by to byť napríklad jednorazová finančná injekcia, alebo si viete predstaviť inú podporu?
Myslím, že veľká väčšina podnikateľského sektora to proste bez štátnej pomoci nedá. Nie som žiadny idealista, ktorý verí, že vláda niekde skrýva záhadný trezor strýka Držgroša, z ktorého môže len tak donekonečna vyťahovať peniaze. V tomto prípade si však myslím, že pokiaľ sa to len trochu dá, je pomoc nevyhnutná. Lebo ekonomické aj spoločenské dôsledky krachov sa budú naprávať ešte horšie. Zdravá spoločnosť potrebuje aj malé a stredné podniky. Možno by sa so mnou makroekonómovia pohádali. Okrem čísiel však treba vnímať aj tú hrdosť a pocit naplnenia človeka, ktorý s láskou buduje celý život svoj podnik a s radosťou sa stará o svojich hostí a víta ich u seba.
Kde budete dovolenkovať vy?
Časť dovolenky určite venujem objavovaniu nových slovenských hotelov, ktorých návštevu som z časových dôvodov stále odkladala.
