V srdci Weitovho lomu pri Devíne sa pasie stádo približne päťdesiatich kôz baču Petra Mihálika. Na prvý pohľad idylický obraz tradičnej pastvy má zásadný ekologický význam: kozy udržiavajú otvorené, slnkom zaliate plochy, vďaka ktorým sa môžu rozmnožovať vzácne orchidey a ďalšie teplo-suchomilné rastliny. Pastva prebieha v ochrannom pásme Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla a je súčasťou manažmentu, ktorý v regióne dlhodobo koordinuje BROZ.
Pastva, ktorá vracia krajine rovnováhu
Pastva sa na Devínskej Kobyle postupne obnovuje od roku 2013 po desaťročiach zanikania, keď pôvodné lúky a skalné stepi začali zarastať náletovými krovinami a nepôvodnými drevinami (agát biely, borovica čierna). Kozy cielene „vyhrýzajú“ mladé nálety a udržiavajú nízku vegetáciu, ktorú orchidey potrebujú. Týmto sa obnovujú biotopy európskeho významu v rámci sústavy Natura 2000.
BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) uvádza, že Devínska Kobyla patrí k botanicky najbohatším lokalitám v krajine – z územia je známych vyše 1 100 druhov cievnatých rastlín a výnimočne vysoký podiel teplomilných druhov viazaných na vápenec. Obnova pastvy je preto kľúčovým nástrojom, ako zachovať túto pestrosť.
Orchidey potrebujú slnko a priestor
Orchidey, hoci pôsobia krehko, sú náročné na podmienky – vyžadujú presvetlené stanovištia bez tieňa hustých krovín. Na Devínskej Kobyle je zdokumentovaných najmenej 26 druhov orchideí, vrátane jazýčkovca jadranského (európsky významný druh). Práve pravidelná pastva udržiava mozaiku trávnatých plôch a riedkych krov, kde orchidey klíčia a prosperujú.
Weitov lom je miesto, kde je pastva kôz kontinuálna a naviazaná na citlivý režim – zvieratá sa presúvajú podľa ročného obdobia a stavu porastov. Bača Peter Mihálik spolu s ochrancami prírody dohliada, aby sa stádo pohybovalo po terasách tak, aby sa podporila obnova svetlomilných druhov a súčasne chránili najcennejšie plochy.
Prečo práve kozy?
Kozy sú „špecialistky“ na krovinaté a ťažšie dostupné svahy – obhrýzajú mladé výhonky trniek, agátu či ruží, ktoré inak rýchlo zatienia stepné lúky. Vďaka nim sa vracia priestor nielen orchideám, ale aj druhom ako poniklec veľkokvetý, hlaváčik jarný, kosatce a ďalším ikonickým rastlinám lokality. Dlhodobé monitorovanie ochranárov potvrdzuje, že takáto živá údržba obnovuje stepný charakter Kobyly a zlepšuje stav biotopov pre vzácny hmyz či vtáctvo.
Waitov lom: kameňolom so živou „laboratóriou“ prírody
Weitov lom leží na západnom svahu Devínskej Kobyly, v jadre územia so 4. stupňom ochrany. Okrem geologickej hodnoty (fosílie, vápencové steny) sa stal modelovým miestom, kde sa ukazuje, ako tradičná pastva regeneruje krajinu. Miestne sprievodcovské zdroje pripomínajú aj zaujímavosti – od pozostatkov vápenky po unikátny kruhový labyrint – no hlavným príbehom lomu je dnes premena zarastajúcich terás späť na kvitnúce stepi.
Devínska Kobyla: malý priestor, obrovská biodiverzita
Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla (101 ha) je súčasťou väčšieho územia európskeho významu (643 ha) a patrí k najcennejším xerotermným (z gréckeho xeros – suchý a thermos – teplý) lokalitám Slovenska. Jej povesť stojí na mimoriadnej rozmanitosti flóry a fauny – od stepných tráv až po stovky druhov motýľov a chránený hmyz. Z historického hľadiska udržiavali otvorenú krajinu najmä pastieri – ovce, kozy a dobytok. Moderný ochranársky manažment dnes na túto tradíciu nadväzuje. po obnove pastvy „ožili“ lúky nad Devínom a Weitovým lomom – ochranári hovoria o desiatkach hektárov, kde sa opäť udomácnili vzácne rastliny a hmyz.
Keď hovoríme o „symbióze“ kôz a orchideí, v ekologickom zmysle máme na mysli vzťah vzájomnej prospešnosti v rámci ekosystému: kozy udržiavajú štruktúru porastov, ktorá je pre orchidey (a ďalšie druhy) životne dôležitá; orchidey sú zas „indikátormi“ zdravého, otvoreného biotopu. Tento vzťah funguje len vtedy, keď je pastva riadená – s ohľadom na termíny kvitnutia, klíčenia a citlivé mikrostanovištia. Práve na to dozerá BROZ spolu s odborníkmi ochrany prírody.
Peter Mihálik: bača, ktorý „číta“ krajinu
Bača Peter Mihálik prispôsobuje režim stáda kôz ročnému cyklu a bezpečnosti mláďat – najprv ostávajú v zázemí, neskôr sa stádo posúva vyššie na skaly. Takéto „mikromanažovanie“ je dôležité: znižuje stres zvierat, minimalizuje eróziu na exponovaných svahoch a zároveň zaručuje, že pastva pôsobí presne tam, kde má.
Prečo to má zmysel aj pre ľudí
- Krajina, ktorá kvitne: viac kvitnúcich stepných druhov znamená aj viac opeľovačov (motýle, včely), čo je dôležité pre širšiu ekologickú stabilitu regiónu.
- Živá učebnica: Devínska Kobyla a Weitov lom sú ideálne na environmentálne vzdelávanie – na krátkej trase uvidíte geológiu, paleontológiu, stepné druhy aj praktickú ochranu prírody.
- Náväznosť na európske ciele: obnova pastvy je súčasťou dlhodobých projektov (LIFE) na zlepšenie stavu biotopov Natura 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy.
Ako sa správať v teréne (aby symbióza fungovala)
- Neprikrmovať kozy, nerušiť stádo a rešpektovať elektrické oplotenie – zvieratá majú presne nastavený jedálniček a režim.
- Držať sa chodníkov a v období kvitnutia a sejby semien nevstupovať do porastov – orchidey sú citlivé na ušľapanie.
- Nesľapovať fosílne vrstvy a pieskové steny v okolí Sandbergu a lomu – ide o chránené geologické a paleontologické lokality.
Keď tradičné remeslo zachraňuje modernú biodiverzitu
Príbeh kôz Petra Mihálika vo Weitovom lome ukazuje, že citlivo riadená tradičná pastva je moderný nástroj ochrany prírody. Bez nej by Devínska Kobyla stratila tvár – zarastajúce svahy by zatienili orchidey, ochudobnili opeľovače a znížili pestrofarebnú mozaiku života, ktorá robí túto lokalitu jedinečnou. Vďaka spolupráci baču, ochranárov z BROZ a miestnej komunity však „kozy a orchidey“ nie sú len poetickým obrazom, ale fungujúcou symbiózou, ktorá vracia Devínskej Kobyle jej historickú aj prírodnú krásu.
Použité zdroje (výber)
- TIK DNV: Pastva kôz na Devínskej Kobyle dopomáha rastu vzácnych druhov rastlín – reportáž s bačom Petrom Mihálikom. [tikdnv.sk]
- BROZ: profil územia Devínska Kobyla (NATURA 2000, druhová pestrosť, orchidey). [broz.sk]
- TASR: historická obnova pastvy vo Weitovom lome a prínosy pre stepné druhy (2013). [teraz.sk]
- Bratislavské noviny: stav pastvy okolo roku 2022 (počty, efekty pre biotopy a hmyz). [bratislavs…enoviny.sk]
- Weitov/Waitov lom – charakteristika lokality a sprievodné informácie.
