Bratislavský samosprávny kraj pokračuje v napĺňaní svojich strategických priorít. Odpočet Akčného plánu BSK potvrdzuje, že viaceré projekty v školstve, doprave, sociálnych službách, kultúre, zdravotníctve či životnom prostredí sa posunuli z prípravy do povoľovacích procesov, verejného obstarávania alebo samotnej realizácie. Akčný plán je pritom hlavným nástrojom implementácie Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja BSK na roky 2021 – 2027 s výhľadom do roku 2030.
„Bratislavský kraj rozvíjame cez konkrétne projekty, ktoré reagujú na potreby územia aj jeho obyvateľov. Každý posun v príprave, povoľovaní alebo realizácii znamená, že naše priority meníme na skutočné výsledky – či už ide o školy, dopravu, sociálne služby, kultúrne dedičstvo alebo verejný priestor,“ povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Riaditeľka Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK Barbora Lukáčová vo svojom vystúpení pripomenula, že odpočet Akčného plánu nie je len technický materiál, ale aj dôležitý obraz o tom, v akej kondícii je rozvoj kraja a ako je Bratislavský kraj pripravený na ďalšie obdobie. Zároveň upozornila, že v Európskej únii sa pripravujú zásadné zmeny v spôsobe implementácie kohéznej politiky a regióny musia už teraz aktívne obhajovať svoje kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja. Podľa nej bude rozhodujúce, aby samosprávne kraje ostali plnohodnotným partnerom pri tvorbe budúcich rozvojových stratégií a pri nastavovaní investičných priorít po roku 2027.
„Ak si kraje neobhája svoju úlohu pri tvorbe rozvojových stratégií, hrozí, že sa rozhodovanie opäť centralizuje a regióny prídu o možnosť systematicky presadzovať svoje priority. To by sa dotklo dopravy, energetických opatrení, verejných služieb aj ďalších projektov, ktoré dnes pripravujeme priamo v území,“ zaznelo vo vystúpení Barbory Lukáčovej.
Doprava
V oblasti dopravy pokračuje Bratislavský kraj v príprave viacerých významných investícií, ktoré majú zlepšiť bezpečnosť a plynulosť dopravy. Posúva sa vybudovanie cestného obchvatu Malaciek, kde kraj zapracováva pripomienky v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a vedie intenzívnu komunikáciu s dotknutými samosprávami aj verejnosťou. Pokračujú aj projekty v Senci, vrátane križovatky ciest II/503 a III/1062 a rozširovania cesty II/503 v úseku od diaľničnej križovatky po okružnú križovatku. Súbežne beží príprava rekonštrukcií mostov a ciest II. a III. triedy, ako aj cyklodopravných projektov vrátane Vinohradníckej cyklomagistrály a ďalších prepojení smerom na Slovenský Grob a Svätý Jur.
Školstvo
Medzi najvýraznejšie investičné priority kraja patrí školstvo, kde župa ukončila viacero projektov zvyšovania energetickej efektívnosti budov.
V Modre boli ukončené projekčné práce na viacerých objektoch vinársko-ovocinárskeho kampusu a zároveň pokračuje etapa rekonštrukcie internátu. V Bernolákove sa posúva kampus bioenergetiky a krajinotvorby, vrátane prípravy skleníka a ďalších objektov. Tu plánuje župa jeho prvé verejné predstavenie. V Petržalke pokračuje príprava Kampusu zdravia a športu, pričom kraj zároveň pripravuje prezentáciu projektu financovaného zo švajčiarskeho mechanizmu a pokračuje v prácach na jeho obsahovom aj investičnom rozvoji. V projekte COVP Hálova už boli začaté stavebné práce.
„Pri kampusoch nejde len o nové budovy. Ide o nové vzdelávacie prostredie, ktoré má byť prepojené s praxou, modernými technológiami aj potrebami regiónu. To je smer, ktorým chceme školstvo v Bratislavskom kraji posúvať,“ uviedla Barbora Lukáčová.
Sociálne služby
V sociálnej oblasti pokračuje kraj v príprave a rozširovaní kapacít pre odkázané skupiny obyvateľov. Pri špecializovanom zariadení pre dospelé osoby s poruchou autistického spektra na Znievskej ulici bolo úspešne ukončené územné konanie a rozhodnutie je právoplatné, pričom aktuálne prebieha stavebné konanie. V Záhorskej Bystrici pokračujú inžinierske činnosti a povoľovacie procesy pre ďalší projekt sociálnych služieb. Čoskoro by sa mala začať prvá fáza realizácie projektu, a to asanácia starej budovy plavárne.
Kultúra
Bratislavský kraj pokračuje aj v projektoch obnovy kultúrneho dedičstva. V areáli Synagógy v Senci je pripravená projektová dokumentácia a prebieha povoľovací proces na obnovu exteriéru, mikve a pece na maces. V Modre bola ukončená rekonštrukcia záhrady pri kaštieli a rieši sa ďalšie využitie predpolia vrátane funkčného usporiadania verejného priestoru. Zásadným projektom je aj revitalizácia Kaštieľskeho parku v Stupave, ktorý je dôkazom, že aj zelenú národnú kultúrnu pamiatku možno obnovovať spôsobom, ktorý spája ochranu dedičstva s adaptačnými a mitigačnými opatreniami na klimatickú zmenu.
Životné prostredie a územný rozvoj
V oblasti územného rozvoja a životného prostredia začal kraj prípravné práce na spracovaní Koncepcie územného rozvoja regiónu BSK. Prebieha zber údajov o stave územia, pripravujú sa podklady pre analytickú a syntetickú časť dokumentu a rovnako aj zadanie pre krajinnoplánovaciu štúdiu. Odbor zároveň pokračuje v inventarizácii drevín, odborných stanoviskách a presadzovaní environmentálnych princípov v povoľovacích procesoch.
„Budúcnosť rozvoja územia nebude stáť na všeobecných výzvach, ale na tom, či si región dokáže jasne pomenovať svoje najväčšie deficity a výzvy a preukázať, že ich vie riešiť cez vlastnú stratégiu. Preto je regionálne plánovanie dnes dôležitejšie než kedykoľvek predtým,“ povedala Barbora Lukáčová.
Zdravotníctvo a energetika
V zdravotníctve pokračuje príprava rekonštrukcie detašovaného pracoviska Polikliniky Karlova Ves na Donnerovej ulici. Projekt počíta so zachovaním zdravotníckych prevádzok a ich doplnením o centrum včasnej intervencie, pričom už vznikol návrh dispozície zariadenia aj riešenia parkovania a hospodárenia s dažďovou vodou. V širšom strategickom rámci kraj pokračuje aj v energetických projektoch. Dokončené boli viaceré energetické projekty v školstve a na ďalších budovách, vrátane zariadení sociálnych služieb. Súčasne napredujú aj projekty fotovoltiky a energetickej obnovy objektov v pôsobnosti BSK.
„Odpočet Akčného plánu BSK ukazuje, že pokračujeme v systematickej práci na projektoch, ktoré majú konkrétny dopad na život v regióne. Zároveň však platí, že popri realizácii dnešných investícií už intenzívne riešime aj to, v akých podmienkach budeme môcť rozvíjať svoje priority po roku 2027. Preto na úrovni Európskej únie jasne apelujeme na potrebu silného postavenia regiónov pri budúcom nastavovaní rozvojovej politiky,“ dodal Juraj Droba.
