Vicežupan Štekláč: Ľudia majú falošný pocit bezpečnosti a upustili od dodržiavania základných opatrení

1113

Situáciu zachránime tým, že sa k opatreniam opätovne vrátime, hovorí podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja pre zdravotníctva Juraj Štekláč.

Napriek nešťastiam, ktoré sa udiali počas prvej vlny, musíme povedať, že jej priebeh bol pomerne priaznivý. To u mnohých ľudí vyvolalo pocit falošnej bezpečnosti a upustili od dôkladného dodržiavania základných opatrení ako sú rúško, dezinfekcia rúk a sociálne odstupy. Domnievam sa, že istú úlohu tú hrá aj zmena reakcie psychiky, a to bez ohľadu na šírenie konšpiračných teórií, u ľudí dnes často pozorujeme pasivitu a vzdor, kým v prvej vlne to bolo odhodlanie.

Teraz v druhej vlne pozorujeme násobne väčší počet chorých aj infikovaných. Každý už v širšom okolí pozná človeka, ktorý bol pozitívne testovaný. Na druhej strane sa však stretávame s priaznivou okolnosťou, že o víruse a infekcii máme väčšie poznatky. Tvrdenia a predstavy, že by sa nám v prvej vlne podarilo vírus zlikvidovať som už počas nej považoval za naprosto odvážne. V súčasnosti sa nachádzame v situácii, kedy musíme nájsť rovnováhu medzi potrebnými opatreniami a chodom spoločnosti. Oceňujem v tomto nastavenie BSK. Avšak z pohľadu celej spoločnosti sa domnievam, že sme počas leta nevyčerpali všetky možnosti na prípravu na druhú vlnu, kedy sme mali možnosť odbermi počas akéhokoľvek vyšetrenia plošne stanoviť, koľko ľudí má vyvinuté protilátky z prvej vlny, tiež napr. súčasne preveriť možnosti výstavby poľných nemocníc armádou alebo inými štátnymi zložkami.

Čo sa týka plošného testovania antigénovými testami mám istú rezervovanosť  a pochybnosť nad jeho realizáciou a zabezpečením. Súčasťou Hippokratovej prísahy je „primum non nocere“, teda prvotne nepoškodiť, s čím môže byť v rozpore neželaná koncentrácia zdravých a infikovaných na miestach vyšetrení, a priniesť tak progresiu šírenia. Plne tak rozumiem ľuďom s rizikovými faktormi, ktorí sa preto testovaní nechcú zúčastniť. Celkový počet infikovaných je možné odhadnúť na základe zo štúdií známych percentuálnych pomerov kriticky/ťažko chorých – teda hospitalizovaných k ľahko alebo stredne ťažko chorým a k bezpríznakovým infikovaným.  Je podstatné sa teraz vrátiť k pôvodným cieľom a to zníženie prírastku chorých, aby nedošlo k preťaženiu nemocničného systému, čo sa však v tejto chvíli nedá vylúčiť.

Je opätovne nevyhnutné prísne dodržiavať a pripomínať základné opatrenia ako rúško, dezinfekcia rúk, sociálne odstupy. Rozdiel v režime oproti prvej vlne je aj v častejšej koncentrácii ľudí, menej sa využíva homeoffice, preto je potrebné  stále hľadať možnosti ako hromadnú koncentrovanosť znižovať. Na úvahu by bolo striedanie prísnejšieho a voľnejšieho režimu tak, aby sa zachoval chod spoločnosti. Pre túto chvíľu je však opätovne vhodná prísnosť.