Viedeň priamo vlastní približne 220 000 bytov, čo tvorí štvrtinu jej celkového bytového fondu. Mesto ďalej kontroluje aj ďalších 200 000 bytov, ktoré sú dotované štátom a zriaďované neziskovými združeniami medzi mestom a developermi. Takmer každý druhý Viedenčan žije v takomto kontrolovanom podnájme. Viedenská dotácia na bývanie, ktorá tento model z veľkej časti umožňuje, je pritom financovaná jedným percentom dane z príjmu každého Viedenčana, polovicu ktorej platí jednotlivec, a polovicu zamestnávateľ.
Tento model by však nebol možný bez úzkej spolupráce Viedne a súkromných aktérov, ktorá funguje už 40 rokov. Viedeň poskytuje vhodné pozemky pre rozvoj developerom pri zachovaní svojich práv na určenie typu a charakteru obytných budov. Na základe architektonickej kvality návrhov, spoločenského dopadu a environmentálnych a ekonomických dopadov mesto rozhodne o predaji pozemku developerovi, spolu s poskytnutím výhodného financovania projektov.
Základy nájomného bývania v Rakúsku začali vznikať počas industrializácie v 19.storočí. Následný pád monarchie vytvoril priestor pre nové politické hnutia. Vo Viedni vzniklo socialistické hnutie, ktoré začalo implementovať reformu bývania. Stavba nových štvrtí zároveň oživila miestnu ekonomiku po vojne. V meste sa začalo stavať bývanie, ktoré bolo koncipované ako bývanie na úrovni pre všetkých.
Vznikali nie ako stiesnené priestory, ale dobré priestory pre život. Tieto budovy mali vlastné zelené dvory, otvorené verejná priestranstvá, spoločné práčovne, alebo aj komunitné kuchyne. Najväčší a najznámejší mestský bytový komplex vo Viedni je Karl Marx-Hof, ktorý bol postavený v 20. rokoch 20.storočia. Preslávil sa aj tým, že bol využitý ako pevnosť proti militantným fašistom tesne pred začatím druhej svetovej vojny.
Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy www.mib.sk; Fotot: Walter Mussil https://www.waltermussil.com/das-rote-wien
