„Výstavba bratislavskej rýchlodráhy sa pomaly, ale isto presúva z rysovacích dosák priamo do terénu.“ Týmito slovami začína reportáž vysielaná v relácii Televízne noviny 4. augusta 1989.
Výstavba bratislavského metra sa začala v roku 1988. Išlo o časť trasy B z petržalskej stanice Lúky – juh do stanice Hlavné Nádražie, v celkovej dĺžke 9 km s deviatimi stanicami. Na južnom okraji Petržalky malo stáť depo Janíkov dvor. Do roku 1997 mal byť uvedený do prevádzky prvý, 6 km dlhý úsek od stanice Lúky Juh po stanicu Dunaj. Do roku 2005 mal byť uvedený do prevádzky ďalší, bezmála 3 km dlhý úsek od stanice Dunaj po Hlavnú stanica. Odhadované náklady boli 12 miliárd Kčs.
Približne po dvoch rokoch prác, v máji 1990, rozhodol Mestský národný výbor o zastavení prác a zmene koncepcie. Výstavba sa však už nikdy neobnovila. Ako pozostatky výstavby metra je možné dodnes vidieť výkopy a rozostavané depo i tunel v Janíkovom dvore.
Pozrite si unikátnu televíznu reportáž z roku 1989:
Depo nedokončeného metra Janíkov Dvor
Takto vyzerá koridor nedokončeného metra v súčasnosti:
Konečná zastávka električky na Jungmannovej Územná rezerva na Gessayovej Gessayova Premostenie Chorvátskeho ramena pri Rovniankovej Územná rezerva pri Kostole Sv. rodiny Premostenie Chorvátskeho ramena Rovniankova Územná rezerva slúži dnes ako oddychová zelená zóna Územná rezerva pri Kauflande Tu bude zastávka električky Zrkadlový háj Protitanková stena na Jantárovej ceste Základy hĺbeného tunela na Jantárovej ceste Budúca zastávka električky Lietavská (neďaleko LIDLu) Násyp tunela metra Janíkov dvor
VIDEO: Električka v Petržalke: Kadiaľ bude viesť? (druhá etapa)
Nosný systém MHD – električková trať v úseku Bosákova – Janíkov dvor nadväzuje na prvú časť električkovej trate Šafárikovo námestie – Bosákova. Ide o jeden z najväčších dopravných projektov v Bratislave. Vo veľkej miere odľahčí dopravnú situáciu v meste a spojí dve veľké mestské časti – Staré Mesto a Petržalku. Vďaka tomuto spojeniu bude cestujúca verejnosť jazdiť z centra mesta až na koniec Petržalky len za pár minút komfortne a bezpečne.
Trasa električky je situovaná v koridore pôvodne plánovanej stavby rýchlodráhy v dĺžke cca 4,2 km a je navrhovaná na samostatnom telese, z väčšej časti lemovaná zeleným pásom a cyklotrasou. Súčasťou stavby je aj vybudovanie križovatiek s priečnymi komunikáciami, preložky všetkých vedení a konštrukcií, a to najmä preložky inžinierskych sietí a úpravy koryta Chorvátskeho ramena.
Električková trať má navrhnutých 7 zastávok s pracovnými názvami:
Chorvátske rameno
Gessayova
Zrkadlový háj
Stred (nám. Jána Pavla II.)
Veľký Draždiak
Lietavská (Lúčanka)
Janíkov dvor
Foto a video: BSK / Michal Feik