Prinášame vám trinásty diel zo seriálu Náučné chodníky. Spoznávajte s nami skryté zákutia Bratislavského kraja.
Na Modranskom banskom náučnom chodníku vás čaká objavovanie nadzemného i podzemného bohatstva prírody.
Chodník začína v lokalite Modra – Harmónia pri turistickom informačnom stredisku. Jeho trasa vás ďalej povedie cez centrum Harmónie, okolo vodnej nádrže Harmónia, na vrch Tri kopce, Medvediu skalu až po parkovisko pod Dolnou Medveďou skalou. Trasa je stredne náročná prekonáme prevýšenie 170 m (opačným smerom 105 m), prechod nám zaberie 1 – 1,5 hodiny a prejdeme 3,2 kilometra.
Náučný chodník v teréne nemá obvyklé informačné panely, ale len turistické tabuľky s názvom zastávky a smerovky s tvarovou značkou náučného chodníka. Autori náučného chodníka zároveň upozorňujú verejnosť, že vstup do podzemných priestorov je nebezpečný a ohrozuje zdravie a život.
Chodník s ôsmymi zastávkami je obojsmerný, ale pre laikov je vhodné začať od zastávky Vodná nádrž Harmónia – štôlňa. Pre zdolanie trasy odporúčame turistickú obuv.
Banské diela v okolí Modry
Malokarpatské okolie Modry je bohaté na výskyt historických banských diel, ktoré vznikli v období hľadania ložísk drahých kovov (zlata a síry). Najintenzívnejšie sa pátralo po nerastnom bohatstve na prelome 18. a 19. storočia. Hľadanie bolo však relatívne neúspešné.
Počiatok baníctva ako takého nie je známy, avšak prvé zmienky o obhliadke starých banských diel pochádzajú z roku 1773. V oblasti sa nachádza okolo 20 podzemných a veľký počet povrchových banských diel – po pezinsko-perneckej oblasti ide o druhý najpočetnejší výskyt na západnom Slovensku, pričom banícka činnosť tu napriek svojej intenzite zrejme nikdy nepriniesla zisk. Diela vznikali v oblasti hojných kontaktov modranského granitoidného masívu a kryštalických bridlíc, ale aj v triasových kremencoch, mylne považovaných za vyvetrávajúce kremenné žily v granitoidnom modranskom masíve.
V 19. storočí sa v doline Vištuckého potoka povyše Harmónie v masíve Dolinkovského vrchu zistil len ojedinelý nevýznamný výskyt zlato-oloveného zrudnenia. Najväčším banským dielom v území je štôlňa Bartolomej pri kremencovej Medvedej skale pod Troma kopcami. S dvoma podlažiami a celkovou dĺžkou chodieb 400 m patrí k najdlhším baniam na vyhľadávanie či ťažbu drahých kovov na západnom Slovensku. Podzemné banské diela nie sú verejnosti sprístupnené (pozri upozornenie v poznámke vyššie).
Huncokári
Huncokármi sa nazývajú obyvatelia lesov Malých Karpát (a územia až po Myjavu i Považský Inovec), ktorí na pozvanie miestnych zemepánov prichádzali od polovice 18. storočia z Tirolska a Bavorska pre lesné práce (ťažba dreva, sadenie stromčekov, pálenie vápna a dreveného uhlia). Uprostred prevažne bukových lesov založili osady – samoty –, ktoré obývali do polovice 20. storočia, kedy boli po druhej svetovej vojne ako etnickí Nemci väčšinou deportovaní a ich horské obydlia časom zanikli.
Huncokári počas celých dvesto rokov žili v izolácii. Ich potomkovia u nás uchovávajú ich pamiatku a kultúru. Pomenovanie komunity pochádza z nemeckého slova „Holzhacker“ (drevorubač), pričom sami sa nazývali „Waldleute“ (lesní ľudia). Svedkami tohto obdobia a spôsobu života huncokárov sú mnohé rozľahlé vnútrohorské lúky, miestami s dožívajúcimi starými ovocnými stromami, napr. Rybníček, Holint, Sklená huta, Čermákova lúka, niektoré zmenené na chatovú oblasť (Piesok, Kolárske a i.).
Raritou je horský cintorín nad Modrou-Pieskom, v roku 2005 pietne zrekonštruovaný.
Pre podrobný popis zastávok Modranského banského náučného chodníka kliknite sem.
Tipy a inšpirácie na ďalšie vychádzky po Bratislavskom regióne nájdete na našom webe v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.
Zdroj: naucnechodniky.sk, mbnch.sk
