Na Slovensku nastane v utorok 22. septembra astronomická jeseň

193

Na Slovensku nastane jesenná rovnodennosť v utorok 22. septembra o 15. hodine 30. minúte a 27. sekunde stredoeurópskeho letného času, teda v tomto okamihu sa začne astronomická jeseň. Na severnej pologuli Zeme je 22. september 2020 prvým jesenným dňom, na južnej pologuli prvým jarným.

Rovnodennosťou sa nazýva okamih, keď rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče teda dopadajú kolmo na zemský povrch. Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v takýto deň na poludnie slnko priamo nad sebou v nadhlavníku.

Hranica medzi tmavou a osvetlenou časťou zemegule nazývaná zemský terminátor v tento deň spája južný a severný pól a prebieha kolmo na zemský rovník. Znamená to, že počas jesennej rovnodennosti je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc – trvá približne 12 hodín.

V Bratislave napríklad vyjde 22. septembra 2020 slnko o 6.37 h SELČ, zapadne o 18.50 h SELČ, teda bude nad obzorom presne 12 hodín a 13 minút. Dni sa v miernych zemepisných šírkach v tomto období výrazne skracujú, napríklad nasledujúci deň, 23. september, bude o štyri minúty kratší. Tento trend zotrváva až do zimného slnovratu, keď je najkratší deň v roku. Zimný slnovrat nastane tento rok 21. decembra o 11.02 h stredoeurópskeho času.

Zdroj: quark.sk

Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka a striedanie ročných období spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi o zhruba 23,5 stupňa. Ak by bol sklon zemskej osi nulový, teda by os bola kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli rovnako dlhé a ročné obdobia by sa nemenili.

Počas letného obdobia, ktoré sa práve končí, bola vďaka tomuto sklonu severná pologuľa Zeme priklonená bližšie k Slnku, teda dni tam boli dlhšie než noci, dopadalo na ňu viac slnečného žiarenia, čo spôsobuje teplejšie počasie – v miernych zemepisných šírkach panovalo leto.

Od jesennej rovnodennosti sa severná pologuľa od Slnka odkláňa, dni sú kratšie než noci a ochladzuje sa – blíži sa zima. V zemepisných šírkach smerom na juh, k rovníku, je toto skracovanie dní menej výrazné. Čím viac na sever, tým je výraznejšie – v oblastiach nad severným polárnym kruhom dokonca nastane polárna noc, počas ktorej tam slnko nevychádza vôbec.

Začiatky ročných období, teda aj okamih jesennej rovnodennosti, nastávajú každý rok v inom čase, keďže astronomický rok netrvá presne 365 dní, ale približne 365 a štvrť dňa, čo sa raz za štyri roky kompenzuje vložením 29. februára ako prestupného dňa do kalendára. Začiatok astronomickej jesene sa tak pohybuje v rozpätí medzi 22. a 23. septembrom.

Zdroj: TASR