Na Slovensku prevládajú Horváthovci, v Malackách Jurkovičovci

239

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zverejnilo štatistiku najčastejších priezvisk na Slovensku. Suverénne zvíťazili priezviská Horváth (34 708) a Horváthová (30 975). Ktoré z 5 891 rôznych priezvisk obyvateľov Malaciek je najrozšírenejšie? Odkedy vôbec používame priezviská?

Kým na Slovensku prevládajú Horváthovci, v Malackách sú to Jurkovičovci. Spolu žije v meste podľa štatistík Mestského úradu Malacky 141 Jurkovičovcov (Jurkovičová – 76, Jurkovič – 65). Druhým najčastejším priezviskom je Balážová (64) a Baláž (53). Ďalej je to v mužských priezviskách Havlík (52), Danihel (45) a Sloboda (45). U žien sú ďalšími frekventovanými priezviskami Mrázová (51), Danihelová (45) a Osuská (45).

Medzi päticu najčastejších priezvisk Slovákov a Sloveniek patrí okrem Horváth/ Horváthová aj Kováč/Kováčová, Varga/Vargová, Tóth/Tóthová a Nagy/Nagyová. Každé z týchto mien môžeme nájsť aj v Malackách, hoci ani jedno z nich nepatrí do top päťky.

Pre zaujímavosť: v Malackách je evidovaných 28 mužov a jedna žena s priezviskom Horváth. Meno Horváthová nesie v meste 31 osôb, Kováčová 34, Kováč 32 ľudí. Menej je jednotlivcov s menami Vargová (8), Varga (7), Tóth (6), Tóthová (6), Nagy (štyria muži, jedna žena) a Nagyová (3).

Používanie priezviska je dnes síce v našich zemepisných šírkach bežné, no nebolo to tak vždy. „Spočiatku priezvisko nebolo potrebné, jeho používanie je relatívne nový fenomén.“ vysvetľuje vyštudovaná učiteľka dejepisu Sanda Sviteková. S rastúcou populáciou bolo najmä v administratívno-právnej oblasti náročné rozoznávať ľudí len podľa jedného krstného mena. Prvé priezviská sa podľa  Svitekovej začali postupne používať od 9. až 11. storočia a boli zvyčajne odvodzované od mena otca (napríklad syn Mateja = Matejov). 

V 14. storočí sa čoraz častejšie objavovali prímená a prídomky, z ktorých sa vyvinuli dnešné priezviská. Veľa mien vzniklo z názvu povolania (Kováč, prípadne Varga – v maďarčine garbiar), z prídavných mien (Nagy – v maďarčine veľký, starý, starší) alebo z pomenovania etnickej príslušnosť (Horváth – v maďarčine Chorvát; Tóth – pôvodne pomenovanie, ktorým starí Maďari nazývali Slovákov alebo príslušníkov iného nemaďarského národa). Na našom území začali byť priezviská povinné až po úradnom kodifikovaní cisárom Jozefom II. v druhej polovici 18. storočia. Dovtedy boli prímená, ktoré vznikli z prídomkov „z“, „zo“ respektíve „von“, „de“ predovšetkým výsadou šľachty. 

Podobu dnešných slovenských priezvisk ovplyvnila spoločenská situácia v jednotlivých obdobiach minulosti, najmä v časoch mnohonárodnostného Uhorska. V priezviskách možno badať napríklad stopy valašskej kolonizácie, nemeckého osídľovania, husitsko-bratríckych výprav i tureckých vojenských nájazdov.

Najčastejšie priezviská v Malackách 

Jurkovič, Baláž , Havlík, Danihel ,Sloboda, Petráš, Gašpar, Osuský, Polák, Mráz 

Jurkovičová, Balážová, Mrázová, Danihelová, Osuská, Slobodová, Havlíková, Poláková, Čermáková, Gašparová 

Zdroj: malacky.sk, P. Arpášová