Prinášame vám ďalší diel zo seriálu Náučné chodníky. Spoznávajte s nami skryté zákutia Bratislavského kraja.
Nakuknite do nášho posledného slatinného jelšového lesa!
Náučný chodník Prírodné klenoty Šúru začína v Svätom Jure pri Šúrskom rybníku, konkrétne pri moste cez Šúrsky kanál. Trasa náučného chodníka vedie nenáročným terénom, prechod nám zaberie asi 1,5 hodiny, pričom prekonáme vzdialenosť 3 km s nulovým prevýšením. Na trase sa nachádza 6 zastávok plus dva vstupné informačné panely. Na náučných tabuliach sa dozvieme o živote v Šúrskom rybníku, o bohatstve jelšového lesa, o národnej prírodnej rezervácii Šúr, o Panónskom háji – ako vyzeral včera a ako vyzerá dnes, o spomienkach starého duba a aj o živote v slanej pôde.
Šúrsky rybník
Historická vodná nádrž pri západnom okraji národnej prírodnej rezervácie Šúr v „ostrove“ štrkopieskovej pleistocénnej terasovej akumulácie Dunaja. Dnešnú podobu nadobudla pri úpravách vodných tokov a ťažbou štrku v roku 1949. Neďaleko rybníka bola v roku 1958 vybudovaná na výskumné účely Biologická stanica Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Národná prírodná rezervácia Šúr
Chránené územie v severozápadnom cípe Podunajskej roviny medzi Svätým Jurom, Bratislavou-Vajnormi a Chorvátskym Grobom pod úpätím Malých Karpát vyhlásené v roku 1952, legislatívne v roku 2009 upravené na ochranu pôvodných spoločenstiev slatinného jelšového lesa (Šúr) a vŕbovo-topoľového nížinného lužného lesa, dubovo-brestovo-jaseňového nížinného lužného lesa (Panónsky háj), vnútrozemských slanísk a slaných lúk, ako aj mokraďných lúčnych spoločenstiev po obvode jelšového lesa. Územie rezervácie je medzinárodne významnou mokraďou (ramsarská lokalita) a asi polovicu jej plochy tvorí územie európskeho významu Šúr (súčasť sústavy Natura 2000).
Šúr
Najväčšia (severná) a najcennejšia časť národnej prírodnej rezervácie Šúr juhovýchodne od Sv. Jura so slatinným jelšovým lesom. Je súčasťou rozsiahlejšieho areálu – v minulosti hojne zamočiareného územia medzi Bratislavou-Račou a Modrou, v ktorom sa v dôsledku tektonicky poklesávajúcich čiastkových krýh v rámci Podunajskej roviny hromadili vody malokarpatských potokov, sústreďujúcich sa v lokálne najnižšie položených miestach. V oblasti juhozápadne od Sv. Jura sa pôvodne stekalo päť potokov – Rakovský, Fanglovský, Fofovský, Jurský a Grinavský. Postupne sa jazero na ich sútoku zazemňovalo a z odumretých rastlín vzniklo slatinné rašelinisko porastené slatinným jelšovým lesom, ktoré odvodňoval potok Čierna voda, pomenovaný podľa sfarbenia vody spôsobeného vylúhovaním rašeliny. Prvé botanické štúdie Šúru pochádzajú už z roku 1791. Na jeho význam z vedeckého hľadiska a potrebu jeho ochrany upozornil už v roku 1858 botanik Andreas G. Kornhuber.
Napriek tomu močiarne územie, vo veľkej časti roka zatopené, sa postupne už od 18. storočia odvodňovalo pre poľnohospodárstvo (napr. 1860, 1896, 1939, 1941 –1943 výstavba Šúrskeho kanála politickými väzňami z miestneho pracovného tábora na odvádzanie pritekajúcich vôd malokarpatských potokov po obvode územia), čím sa pôvodný hydrologický režim podmalokarpatských mokraďových lokalít výrazne zmenil. Za dôsledok možno považovať aj požiare vyskytujúce sa tu v 20. storočí opakovane v suchých rokoch, pričom nahromadená vysušená rašelina viackrát vyhorela. Vysoká hodnota jadra Šúru napriek tomu pretrvala. V posledných desaťročiach sa uskutočnili viaceré aktivity vedúce k nadlepšeniu zásobovania Šúru vodou.
Panónsky háj
Komplex vzácnych zvyškov nížinného teplomilného dubovo-brestovo-jaseňového lesa („tvrdý lužný les“) v rámci národnej prírodnej rezervácie Šúr, v minulosti nazývaný „Dubový luh“ alebo „Háj“, na štrkových, štrkopieskových a pieskových pleistocénnych terasových sedimentoch Dunaja juhozápadne od Šúrskeho rybníka.
Osada Panónsky háj
Dnes záhradkárska a chatová osada juhovýchodne od Šúrskeho rybníka, obkolesená zo všetkých strán národnou prírodnou rezerváciou Šúr. Na jej mieste a v okolí sú zachované objekty, kde boli počas druhej svetovej vojny sústredení v 6. robotnom prápore, pracovnom útvare slovenskej armády najmä Židia a Rómovia, ktorí pracovali na stavbe Šúrskeho kanála (1941 – 1943). Po vojne miesto nadobudlo funkciu internačného tábora pre odsun obyvateľstva, najmä nemeckej a maďarskej národnosti, z Československa. Údajne sa títo podieľali v roku 1946 na výstavbe drevenej kaplnky Panny Márie Lurdskej, vyzdobenej jej soškou s vázami vytvorenými z delostreleckých nábojov. Dnes je kaplnka, stojaca na západnom okraji osady, po generálnej oprave a úprave i jej okolia.
Tipy a inšpirácie na ďalšie vychádzky po Bratislavskom regióne nájdete na našom webe v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.
Zdroj: naucnechodniky.eu
