Prinášame vám ďaľší diel zo seriálu Náučné chodníky. Spoznávajte s nami skryté zákutia Bratislavského kraja.
Názov náučného chodníka síce navodzuje prechádzku v prírode alebo vinohradoch, ale jeho zameranie je skôr historické. Prechádza okolo najvýznamnejších pamiatok obce a cestou sa vám naskytne aj nečakaný pohľad z výšky vďaka rozhľadni Perla.
Náučný chodník začína na Chorvátskej ulici pri Obecnej ľudovej škole a končí pri Hornom cintoríne. Je to nenáročná trasa s 9 informačnými panelmi a jej prechod vám bude trvať zhruba jednu hodinu.
Obec Šenkvice sa nachádza v doline Stoličného potoka. Okolie Šenkvíc bolo osídlené už v neolite. Našli sa tu nálezy zo staršej doby bronzovej i z rímskych čias. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1256 v listine uhorského kráľa Bela IV. Po tatárskom vpáde a vyplienení Uhorska prichádzajú na územie nemeckí kolonisti. V druhej polovici 16. stor. je oblasť kolonizovaná Chorvátmi. Od roku 1647 patrila obec Pálffyovcom (Pezinské panstvo).
V obci sa nachádzajú viaceré pamätihodnosti. Jednou z nich je rímskokatolícky kostol svätej Anny z roku 1584, ktorý bol pôvodne gotický, neskôr ho prestavovali s renesančnými a barokovými úpravami. Hradobný systém okolo kostola s nárožnými baštami je postavený v renesančno-barokovom slohu. Ďalšími pamätihodnosťami sú socha svätého Urbana vo vinohradoch z roku 1723 (zreštaurovaná a slávnostne znovu odhalená v roku 2006), socha Najsvätejšej Trojice zo začiatku 20. storočia a socha svätého Jána Nepomuckého. Kaplnka na Hornom cintoríne (1888) je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii.
Rozhľadňa Perla
Rozhľadňa vybudovaná v roku 2009 prestavbou bývalej trafostanice v areáli Vinárstva Karpatská perla poskytuje panoramatický výhľad na časť Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Rozhľadňa je vysoká 21 metrov a na vrchnú plošinu vedie 99 schodov. V dolnej časti je malá kaplnka. Rozhľadňa je prístupná verejnosti zdarma.
Víno a vinohradníctvo
Podľa počtu obyvateľov sú Šenkvice najväčšou vinohradníckou obcou pod Malými Karpatmi. Vinohradníctvo a víno tu má dlhú tradíciu. Už v roku 1580 tu 83 majiteľov viníc dosiahlo úrodu vyše 65 000 litrov vína. V novodobej histórii vinohradníctva zohrali hlavnú úlohu najmä 2 faktory – vznik poľnohospodárskeho družstva a výskumnej stanice vinohradníckej a vinárskej. Vinič hroznorodý sa tu pestuje na cca 300 ha. Najpestovanejšou odrodou je Veltlínske zelené. Z muštových bielych odrôd sú to napr. Devín, Muškát moravský, Aurelius, Aromína. Z muštových odrôd modrých Nitra, Dunaj, André, Gamay, Merlot, Dornfelder, Domina. Vo vinohradoch sa môžete stretnúť aj s atraktívnymi slovenskými stolovými odrodami ako je Dóra, Diamant, Opál, Rubánka, Ametyst, Onyx, Negra.
Šenkvický háj
Szenkowitzer Waldung alebo Čaníkovský háj má rozlohu 544 ha. Patrí medzi tzv. hájené lesy. Je jedným z fragmentov lesov v južnej časti Trnavskej pahorkatiny. Je lokalizovaný južne od obce Šenkvice. Tvorí ho v strednej a severnej časti, v nadmorskej výške 170 – 212 m, dubovo-cerový les Zastúpenie druhov dubov je v porovnaní s Martinským lesom chudobnejšie, v porastoch prevláda Quercus petraea agg. a Quercus cerris. V južnej časti sa vyskytuje teplomilný ponticko-panónsky dubový les na spraši. V minulosti tvorili Martinský pri Senci a Šenkvický háj jeden lesný celok.
Tipy a inšpirácie na ďalšie vychádzky po Bratislavskom regióne nájdete na našom webe v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.
Zdroj: naucnechodniky.eu
