Mnohé novoročné priania mali v starej Bratislave v porovnaní so súčasnosťou výrazne duchovnejší charakter, dá sa povedať, že išlo aj o istú formu úcty. V Archíve mesta Bratislavy sú uchované napríklad novoročné vinše kominárov či mestských strážnikov. Novoročnú zdravicu zvyklo mať aj mesto samotné. Uviedol vedúci bratislavského mestského archívu Michal Duchoň.
„V 18. a 19. storočí sa tlačili jednostranné účelové tlače, keďže tu bolo veľa tlačiarní,“ konštatuje Duchoň. Medzi najstaršie, ktoré nedávno v rámci dňa otvorených dverí mestský archív vystavil, patrí novoročné prianie od bratislavského evanjelického organistu. Pochádza z roku 1765. Na jednej strane je zobrazená veduta Bratislavy, na druhej betlehemská scéna. „Je tam pomerne rozsiahly vinš, ktorý je skôr zameraný na duchovný charakter. Praje Božiu ochranu mestu a jeho obyvateľom,“ približuje Duchoň.
Jednu zo skupín tlačených novoročných vinšov tvoria aj novoročné priania od bratislavských kominárov. Tí želali najmä to, aby čo najmenej „chodil oheň na návštevu.“ Pokojnú a nerušenú noc zvykli napríklad mestu a jeho obyvateľom želať mestskí strážnici. V novoročných vinšoch sa tiež apelovalo na Božiu ochranu a Božiu priazeň, ale prialo sa aj to, aby bol nový rok úspešný a priaznivý.
Medzi tie zaujímavejšie patrí aj prianie od Antona Grasalkoviča, predsedu uhorskej komory a staviteľa Grasalkovičovho paláca. „Písal mestu, že pozdravuje a praje všetko dobré. Boli to akoby zdvorilostné listy, ktoré sa zvykli tiež posielať,“ podotýka Duchoň.
Zvykom tiež bolo, že novoročnú zdravicu malo aj mesto. Na Nový rok sa zvyklo tiež požehnať priestorom. „Katolícky aj evanjelický kňaz napríklad požehnali radnici, aby bol nový rok úspešný a aby sa vedeniu mesta darilo,“ dopĺňa Duchoň.
Zdroj: TASR, Foto: Pixabay
