Každý rok pribudne v Bratislavskom kraji 8 000 nových obyvateľov, ktorí vytvárajú enormný tlak na infraštruktúru v celom regióne. Okrem dopravy či školstva je prírastok obyvateľov citeľný aj v sociálnej oblasti a zdravotníctve.
Obyvateľstvo rýchlo starne, Bratislavský región je v poradí druhý s najrýchlejšou krivkou starnutia. Sociálne a zdravotné služby tak narážajú nielen na nedostatočnú kapacitu, ale aj na limity zvyšovania kvality. Výzvou regiónu sú tiež tzv. biele miesta, napr. na Záhorí, či v seneckom mikroregióne, kde sa najviac prejavuje nevyhovujúca dostupnosť uvedených služieb. Bratislavská župa bojuje o eurofondy, z ktorých dokáže realizovať efektívne riešenia.
„Asi každý z nás sa môže v určitej fáze života ocitnúť v situácii, kedy bude potrebovať sociálne služby. Či už pre seba alebo blízkych. Desaťročia vývoj sociálnych služieb nereagoval na demografické súvislosti. Chýbajú predovšetkým špecializované zariadenia pre autistov, ľudí so stareckou demenciou či Alzheimerovou chorobou. Súčasné tempo starnutia obyvateľstva kraja vyžaduje riešenia. Vypracovali sme preto projekty, vďaka ktorým budú sociálne služby dostupnejšie a kvalitnejšie. A čo je rovnako dôležité, ich prijímatelia sa z okraja spoločnosti dostanú do centra komunít. Podobným problémom čelíme aj v oblasti dostupnosti zdravotnej starostlivosti – máme málo zdravotníkov a zastaranú infraštruktúru.“ uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Región starne a pribúdajú zraniteľné skupiny obyvateľov
Bratislavský kraj patrí k najrýchlejšie starnúcim regiónom s najvyšším podielom všeobecných lekárov v dôchodkovom veku v SR. Kraj bojuje s modernizačným dlhom a nedostatkom zdravotníkov. Keďže poskytuje zdravotnú starostlivosť aj pre obyvateľov z iných regiónov Slovenska, tlak je násobne vyšší. Pokiaľ ide o zariadenia sociálnych služieb, až 95 % z nich je veľkokapacitných, čo nie je v súlade s trendami a vývojom sociálnych služieb. „V ich infraštruktúre evidujeme vysoký modernizačný dlh,“ pokračuje Droba. „V neposlednom rade sa boríme aj s nedostatkom zamestnancov pracujúcich v sociálnych a zdravotných službách. Potrebujeme zvýšiť ich spoločenský status a ohodnotenie. Veď nielen počas pandémie stáli pri svojich klientoch či pacientoch, a to na úkor svojho zdravia a osobného života.“
V Bratislavskom kraji pribúdajú ľudia ohrození chudobou. Počet ľudí s nízkym príjmom rastie a v dostupnosti bývania patrí kraju smutné prvé miesto na Slovensku. V kraji existuje neprehliadnuteľný fenomén „pracujúcej chudoby“, inými slovami zamestnaní ľudia, ktorí len s ťažkosťami bojujú s vysokými nákladmi na život. V zadlženosti je región na druhej priečke. Takmer 80 z 1000 obyvateľov kraja je v exekúcii. Množstvu obyvateľov hrozí sociálne vylúčenie. Na území župy žije takmer 19 % ľudí bez domova z celkového počtu na Slovensku. Medzi ohrozené skupiny patria seniori, nízkopríjmoví pracujúci, či Rómovia z marginalizovaných komunít.
„Na tieto problémy máme riešenia. Na prvom mieste je deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb a zriaďovanie komunitných sociálnych služieb poskytovaných v teréne, ambulantnou či pobytovou formou. Patria sem napríklad krízové centrá, útulky, denné centrá, špecializované zariadenia, zariadenia podporovaného bývania, či zariadenia pre seniorov. Potrebujeme tiež zvyšovať kapacity služieb, ktoré slúžia na zosúladenie pracovného a rodinného života – teda jasle a škôlky. V neposlednom rade sa chceme zamerať na podporu nájomného bývania a sociálneho podnikania,“ vysvetľuje Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK.
Prioritou je deinštitucionalizácia. Nové rodinné domy sú už vo výstavbe
Deinštitucionalizácia a transformácia zariadení sociálnych služieb je prechod z inštitucionalizovanej formy do domov rodinného typu, respektíve vhodnejšieho bývania. „Je preukázané, že rodinné prostredie je pre ľudí z hľadiska ich aktivizácie najvhodnejšie. Klienti budú bývať v nízkokapacitných zariadeniach typu rodinného domu, ktoré rešpektuje ich súkromie, potreby, možnosti trávenia voľného času, stretávania sa s priateľmi či rodinou. Spoločne vytvoria komunitu, samozrejme s podporou a aktívnou participáciou odborníkov. A niektorí sa možno časom osamostatnia úplne,“ hovorí župan Juraj Droba. V súčasnosti sú už vo výstavbe viaceré zariadenia, napríklad v Rači alebo Modre.
Rovnako je potrebné modernizovať a doplniť infraštruktúru ambulantnej starostlivosti v obciach či podporiť starostlivosť o duševné zdravie. Navyše môžeme predpokladať, že po pandémii a s rastúcim vekom obyvateľstva bude dopyt po zdravotnej starostlivosti iba rásť.
„Inklúzia je prospešná nielen pre tých najzraniteľnejších, ale aj pre nás. Dospelých aj deti učí trpezlivosti, empatii a dôvere. Deinštitucionalizácia je jeden z najdôležitejších nástrojov. Ide však o nesmierne nákladné projekty a bez externých zdrojov ich realizácia možná nebude. Napríklad len náklady na transformáciu objektov Domova sociálnych služieb a Zariadenia pre seniorov Rača sú 2,5 milióna eur,“ konkretizuje Barbora Lukáčová. Nezastupiteľné miesto v systéme poskytovania sociálnych služieb patrí mimovládnym organizáciám, ktoré poskytujú krízovú intervenciu formou terénnych sociálnych služieb pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľom, ľuďom bez domova, obetiam domáceho násilia, drogovo závislým.
Bez európskych peňazí môžeme na lepšie sociálne služby zabudnúť
„Žiadny zo spomínaných veľkých investičných projektov nevieme zrealizovať bez externých zdrojov. Preto sme požiadali Európsku komisiu, aby schválila presun alokácie na projekty v Bratislavskom kraji. Transfery v rámci flexibility sú nevyhnutné pre získanie dostatočnej finančnej alokácie v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na vyriešenie kľúčových štrukturálnych problémov kraja. Podporujeme preto predsedu vlády Eduarda Hegera a podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú vo vyjednávaniach s Európskou komisiou a komisárskou Elisou Ferreire o 10-percentnom transfere a flexibilite pre BSK v novom programovom období,“ uzavrel Juraj Droba.
