„Milí priatelia a zdá sa, že toto bude už posledná výzva, s ktorou sa na vás obraciame, pretože v tejto chvíli nás obsadzujú príslušníci sovietskej armády,“ zaznelo v československom rozhlase 21. augusta 1968.
Do Československa sa v jednom momente doslova vlialo pol milióna vojakov, vyše 6 000 tankov, 800 lietadiel a 2 000 diel. Okupanti nás napadli zo všetkých svetových strán. Okupácia a všetko to, čo prišlo po nej, si vybrala svoju daň. Mnohých ľudí obrala o najkrajšie roky života, žili v neustálom strachu. Ale všetkým ukázala, že v národe sa zrodila nezlomná túžba po slobode. Tú sme spoločne ukázali počas diania v novembri 1989.
Vicežupan Mikuláš Krippel 
„Ak aj vaši rodičia, či blízki zažili hanebný príchod tankov do krajiny v strede Európy, tak si všetko to, čo videli a počuli, nechajte vyrozprávať, dnes a opäť a opäť. Vypočujte si ich príbeh a rozprávajte ho svojim deťom. Na tieto potupné udalosti nesmieme nikdy zabudnúť. Rovnako, ako na nikoho, kto vtedy prišiel o život, alebo počas nasledujúcich 21 rokov o slobodu, radosť zo života, či majetok,“ reagoval na výročie okupácie župan Juraj Droba.
Okupanti zavraždili 139 obyvateľov Československa, vrátane detí. „Niekoľko vojakov z roztopašnosti strieľalo z automatov na bezbranných civilných obyvateľov,“ odznelo tiež vo vysielaní. My sme si dnes pripomenuli pamiatku obetí pred aulou Univerzity Komenského v Bratislave.
