Oslobodenie Bratislavy na konci druhej svetovej vojny bolo dôležité najmä z politického hľadiska. Vojensky bolo hlavné mesto významné hlavne ako komunikačný a dopravný uzol. Bojovali o ňu predovšetkým strelecké jednotky. Velitelia pred jej bránami zmenili dovtedajšiu taktiku a vojenské sily rozdelili do menších skupín. Sovietskym jednotkám trvalo obsadiť mesto necelé dva dni. Osemdesiate výročie oslobodenia mesta pripadá na 4. apríla 2025.
Predseda BSK Juraj Droba pripomína, že presne pred osemdesiatimi rokmi oslobodili naše hlavné mesto sovietské a rumunské vojská a domáci hrdinovia. „Prišiel som si uctiť tisíce vojakov, ktorí položili život pri oslobodzovaní Bratislavy a pomohli poraziť nacistické Nemecko. Vyhasnuté životy sa nahradiť nedajú, ale ich pamiatka zostane navždy v našich srdciach. Ďakujeme. Aj s dlhým odstupom času je dôležité pripomínať si posolstvo, ktoré zanechali. Aby sme nikdy nezabudli na hodnotu slobody,“ uviedol.
„Vyhasnuté životy, často mladých ľudí – vojakov, nemožno nikdy nahradiť. Možno však na veky pamätať a všetkým nám pripomínať zmysel ich najvyššej obete. Úprimne cítim, že je našou povinnosťou opakovať a pripomínať zmysel položenia ich životov na piedestál našej slobody. Každý jeden z vojakov, ktorí odpočívajú na bratislavskom Slavíne, sa už nevrátili k svojim rodinám. Už nemohli naplniť svoje sny a predstavy, ako žiť slobodný život v mieri. Spomínajme preto aj na ich rodičov, bratov, sestry, či ich deti, ktorí si na veky ponesú to bolestné prázdno po strate blízkej osoby, ktorá položila život za mier ľudstva. Toto majme na pamäti, ak sa zamýšľame nad veľkosťou ich osobnej obety. Skláňam sa v úcte a pokore pred odvahou týchto vojakov, pre mňa navždy hrdinov. Patrí im naša nesmierna vďaka za to, že už generácie Slovákov žijú v mierových časoch,“ uviedil predseda BSK Juraj Droba.
Historik Pavol Šteiner pôsobiaci na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre rekapituluje históriu: „Kým dovtedy všetky tie divízie postupovali v jednej frontovej línii, dá sa povedať plece popri pleci, tak od rána 4. apríla boli tieto divízie, respektíve ich prvosledové pluky rozdelené do menších bojových skupín. Už mali nejaké skúsenosti napríklad s dobýjaním obkľúčenej Budapešti asi niečo vyše mesiaca predtým, kde sa osvedčila práve takáto taktika relatívne malých skupín o veľkosti roty alebo práporu, ale pomerne silne vyzbrojených delostrelectvom. Takže pokiaľ si pozrieme fotky z dobýjania Budapešti alebo neskôr z dobýjania Berlína, tak veľmi sa to podobalo na to, čo sa odohrávalo v Bratislave, už v tých zastavaných častiach.“
Ako doplnil, nemecké jednotky sa v Bratislave bránili v izolovaných uzloch odporu, ktoré postupujúci sovietski vojaci museli dobýjať. Napriek ich snahe podávať odpor bolo mesto takmer nebrániteľné. „Sovietske divízie, ktoré severne od mesta prekračovali Malé Karpaty, normálne krížom cez hlavný hrebeň, tak tie sa veľmi rýchlo už toho 4. apríla ráno začali dostávať smerom na Marianku a Stupavu. Keby sa Nemci v úvodzovkách nepoponáhľali z Bratislavy, tak by tam boli tieto dve divízie obkľúčené a pravdepodobne zničené,“ dodal. Ako ozrejmil, úlohou nemeckých vojenských jednotiek bolo skôr zdržanie sovietskych vojsk.
Špičky ľudáckeho režimu opustili podľa Šteinera Bratislavu ešte 1. apríla. Obrana mesta tak zostala výlučne na nemeckých jednotkách. Ozbrojené zložky slovenského štátu sa do nej nezapojili. Postup sovietskych vojakov paľbou podporovala aj Dunajská flotila, do podpornej operácie sa zapojili z miest medzi Rusovcami a Bratislavou dva oddiely pancierových člnov.
Zdroj: TASR / BSK
