Pezinské kúpele ponúkali široké spektrum liečebných procedúr pre celé horné Uhorsko

564

Pezinok, malé mesto ležiace na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát. Je známe nielen svojimi krásnymi vínnymi kopcami, ale aj bohatou históriou, ktorá sa datuje až do stredoveku. Prvá písomná zmienka o Pezinku sa nachádza v dokumente z roku 1208, čo potvrdzuje jeho význam v regióne už vtedy.

Na území Slovenska sa v minulosti nachádzalo vyše 120 kúpeľných miest. Jedným z nich boli aj slávne pezinské železité kúpele. Prvá zmienka o pezinských „Eisenbad“( železitých kúpeľoch) pochádza už z roku 1590. Vtedy mesto Pezinok (nem. Bösing, maď. Bazin, lat. Bazinium) nechalo opraviť drevené búdky patriace kúpeľom. Už koncom 16. storočia tu stáli prvé kúpeľné zariadenia, niečo ako kabíny na vaňové kúpele. Nachádzali sa na pravom brehu starého potoka, na úpätí vrchu Ober Hausberg, asi tri kilometre severne od mesta Pezinok v nadmorskej výške 295 metrov. Voda, používaná na prevádzku, vytekala z banských štôlní Ferdinand a Jozef.

Chemický rozbor vody prvýkrát urobili profesor Jakub Winterl (1739-1809) a bratislavský lekár, chemik a balneológ Justus Ján Torkoš (1699-1770). V pezinskej vode objavili oxid železitý, kyselinu uhličitú a zmes rôznych solí. Vtedy ju odporúčali ako pitnú kúru pri nárazových horúčkach. Kúpeľníctvo v Pezinku sa však oficiálne začalo rozvíjať v 19. storočí, keď sa objavili ďalšie terapeutické účinky miestnych prameňov. V tomto období sa Pezinok stal obľúbeným cieľom pre tých, ktorí hľadali úľavu od rôznych zdravotných ťažkostí. Podľa dobových lekárskych spisov, „Pezinská kúpeľná voda otvára póry, odstraňuje ostrosť a kyslosť, je močopudná, lieči vodnatieľku, obličkový piesok, kĺbové bolesti, ochrnutia, hypochondrické stavy, zdĺhavé horúčky, vyrážky a rany“.

V roku 1777 nechal pezinský magistrát so súhlasom kráľovského majestátu postaviť pri prameni poschodovú kúpeľnú budovu s kabínami a vaňovými kúpeľmi na prízemí a ubytovacími jednotkami na poschodí. Kúpeľné kabíny boli vydláždené tehlami. Kabínami prechádzali dva drevené žľaby s kohútikmi. V hornom tiekla teplá, v spodnom studená voda, takže si ju klient mohol prispôsobiť podľa vlastného želania. Všetky procedúry boli sprevádzané predpísanou prísnou diétou. Návštevníkom slúžili dve jedálne, a vo veľkej spoločenskej hale boli k dispozícii klavír, biliard a tlačoviny. Smelo sa ponúkať len miestne víno a pivo. Cesta do kúpeľov bola lemovaná majestátnou alejou. Kočom trvala z mesta 20 minút, pešo 35 minút. Medzi vlakovou stanicou a kúpeľmi bola zabezpečená doprava konským omnibusom. Ducha liečebného areálu dopĺňala katolícka kaplnka. Počas sviatkov a voľných dní boli kúpele hojne navštevované okolitou šľachtou, ale aj ľuďmi z Bratislavy. Preto dal gróf Pálffy postaviť hostinec a upraviť okolie na spôsob parku. V tomto období kúpele prosperovali. Ročne sa tu vystriedalo približne 300 kúpeľných hostí. Obyvatelia Pezinka sa tu obvykle liečili ambulantne.

V roku 1874 sa v Pezinku založili oficiálne kúpele, ktoré využívali miestne minerálne vody bohaté na železo. Tieto kúpele sa rýchlo stali populárne a mesto sa transformovalo na vyhľadávané kúpeľné stredisko, ktoré priťahovalo návštevníkov z rôznych častí monarchie horného Uhorska. Kúpele ponúkali široké spektrum liečebných procedúr, od minerálnych kúpeľov až po rôzne masáže a zábaly. V roku 1888 vlastnila kúpele rodina Rétiovcov (Samuel Réti – lekár, otec slávneho rakúsko-uhorského šachistu Richarda Rétiho) až do roku 1916. V roku 1917 boli predané súkromníkovi G. Neumanovi. A v roku 1919 patrili už súkromnej akciovej spoločnosti. Vtedy sa ešte priemerná návštevnosť pohybovala okolo 280 stálych hostí.

V priebehu 20. storočia, s rozvojom medicíny a zmenou prístupov k liečbe, význam kúpeľov pezinského typu postupne klesal. Kúpele fungovali ešte aj počas prvej svetovej vojny, no skoro po jej ukončení zanikli (1923). Od roku 1924 sa stali budovy súčasťou dnešnej Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela. Koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia boli síce niektoré budovy zrekonštruované, ale v súčasnosti aj s okolím chátrajú. 

Okrem kúpeľníctva, Pezinok je známy aj svojou vinárskou tradíciou. V okolí mesta sa nachádza množstvo viníc, ktoré sú známe výrobou kvalitných slovenských vín. Pezinok sa tak stal nielen mestom liečenia, ale aj miestom, kde sa oslavoval kult vínarstva a regionálnej kultúry. Dnes je Pezinok známy aj množstvom kultúrnych podujatí, festivalov a tradičných trhov, ktoré sú vyjadrením bohatého kultúrneho dedičstva mesta.

Radničné námestie. Dolný kostol a kúpele. Kolorovaná kresba, rok 1899

https://www.flickr.com/photos/vucba/albums/72177720314509257/with/53504344009

Špeciálne poďakovanie patrí Oliverovi Solgovi za odborné konzultácie k histórii kúpeľníctva v Pezinku a venovanie jeho knihy „Pezinok na starých pohľadniciach“, ktoré boli použité v tomto článku a vo videu. Ďakujeme aj hercovi Markovi Igondovi za prepožičanie hlasu rozprávača vo videu „Kúpeľné mesto Pezinok. Také ho možno ešte nepoznáte …“

foto/video Monika Kováčová BSK