15-roční žiaci a žiačky dosiahli v najnovšom testovaní PISA výsledok nad priemerom OECD v matematike a výrazne sa zlepšili v prírodovednej gramotnosti. Za priaznivejšími priemernými výsledkami sa však skrývajú veľké rozdiely medzi deťmi. Podľa organizácie Rozmanita preto výsledky ukazujú aj potrebu lepšie pripraviť školy na realitu rôznorodých tried, v ktorých sa stretávajú deti s rozdielnym tempom učenia, schopnosťami, zázemím aj potrebou podpory. Kvalitná škola musí vedieť vytvoriť podmienky na učenie a napredovanie každého z nich.
V jednej triede nesedí 25 rovnakých detí
Ak má škola znižovať rozdiely medzi deťmi, musí vedieť pracovať s triedou, v ktorej sa stretávajú žiaci s rozdielnymi skúsenosťami, tempom učenia, schopnosťami aj mierou podpory mimo školy. To neznamená vytvárať 25 rôznych vyučovacích plánov. Znamená to, že učiteľ potrebuje vedieť prispôsobovať spôsob vysvetľovania, zadania či mieru podpory tak, aby sa mohli posúvať všetky deti.
Potreba pracovať s rozdielnymi potrebami žiakov pritom nie je špecifikom Slovenska. Podľa TALIS 2024 takmer traja zo štyroch učiteľov v krajinách OECD učia v akademicky rôznorodých triedach. Riaditelia a riaditeľky škôl zároveň v porovnaní s rokom 2018 uvádzajú viac žiakov so špeciálnymi potrebami, detí s iným materinským jazykom, utečeneckou či migračnou skúsenosťou.
“Rôznorodosť tried sama o sebe nie je problémom, na ktorý treba hľadať riešenie. Výzvou pre školy je vytvoriť podmienky, v ktorých sa môžu učiť a napredovať deti s rozdielnymi potrebami a zázemím. Na to potrebujú dostatok učiteľov a učiteliek, odborného personálu aj podpory,” vysvetľuje Anna Symington Maar, riaditeľka organizácie Rozmanita.
Práve tu však školy narážajú aj na personálne a odborné kapacity. Podľa PISA navštevovalo 34 % slovenských žiakov a žiačok školy, ktorých riaditelia a riaditeľky uviedli, že vyučovanie aspoň do určitej miery obmedzuje nedostatok učiteľov a učiteliek. Pri podpornom personáli sa tento podiel dostal na 47 %.
„Od učiteľov a učiteliek dnes očakávame, že budú vedieť pracovať s veľmi rôznorodou triedou, rozvíjať kritické myslenie, dávať kvalitnú spätnú väzbu a prispôsobovať učenie potrebám jednotlivých detí. To sú vysoké odborné nároky. Nestačí ich však napísať do kurikula. Učitelia a učiteľky potrebujú kvalitnú prípravu, ďalšie vzdelávanie, podporu kolegov a kolegýň a odborného tímu aj podmienky, v ktorých to dokážu reálne robiť,“ hovorí Anna Symington Maar.
Výsledky ukazujú aj výrazné rozdiely medzi deťmi
Najnovšie výsledky medzinárodného testovania PISA priniesli pre Slovensko aj pozitívne správy. V matematickej gramotnosti dosiahli slovenskí žiaci a žiačky 469 bodov oproti priemeru OECD 463 bodov. V prírodovednej gramotnosti sa ich výkon oproti roku 2022 štatisticky významne zlepšil a Slovensko dosiahlo 475 bodov. Naďalej však zostáva pod priemerom OECD, ktorý predstavuje 482 bodov.
Najväčšou výzvou spomedzi troch základných oblastí zostáva čítanie. Slovenskí žiaci a žiačky dosiahli 448 bodov oproti priemeru OECD 461 bodov a 34,4 % z nich sa nachádza v rizikovej skupine, teda pod základnou úrovňou čitateľskej gramotnosti. Podiel takýchto žiakov je na Slovensku štatisticky významne vyšší než priemer OECD, ktorý predstavuje 31 %.
„Je dôležité vidieť aj pozitívny posun a nepodľahnúť predstave, že sa v slovenskom školstve nič nedarí. Zároveň by však bola chyba zostať iba pri priemernom skóre krajiny. Ak viac ako tretina pätnásťročných nedosahuje základnú úroveň čitateľskej gramotnosti a výsledok dieťaťa stále veľmi výrazne súvisí s tým, do akej rodiny sa narodilo alebo či má dyslexiu, máme pred sebou zásadnú výzvu. Kvalitné vzdelávanie musí byť schopné posúvať každé dieťa bez rozdielu,“ hovorí Anna Symington Maar.
Veľké rozdiely medzi deťmi
Práve sociálne zázemie patrí medzi najvýraznejšie problémy, ktoré výsledky PISA 2025 na Slovensku odhaľujú.
V prírodovednej gramotnosti dosiahli žiaci a žiačky z najviac socio-ekonomicky zvýhodnenej štvrtiny populácie v priemere o 114 bodov viac ako žiaci z najviac znevýhodnenej štvrtiny. Priemerný rozdiel v OECD predstavuje 85 bodov.
Za posledných desať rokov sa navyše tento rozdiel na Slovensku nezmenšil. Kým výsledky zvýhodnených žiakov sa medzi rokmi 2015 a 2025 zlepšili, výsledky znevýhodnených zostali stabilné. V OECD sa pritom rozdiel medzi oboma skupinami v rovnakom období v priemere zmenšil.
„Dieťa si nevyberá rodinu, do ktorej sa narodí, ani to, koľko času, vzdelania či peňazí mu môžu rodičia venovať. Úlohou školy by malo byť tieto rozdiely čo najviac vyrovnávať, nie ich reprodukovať. Výsledky PISA nám ukazujú, že na Slovensku sa nám to stále nedarí dostatočne,“ upozorňuje riaditeľka Rozmanity.
Kvalita vzdelávania nemôže závisieť od toho, odkiaľ dieťa pochádza
Výsledky PISA preto podľa Rozmanity nemožno zlepšiť jedným opatrením ani jednoduchým pridaním hodín čítania, matematiky či prírodných vied.
OECD medzi odporúčaniami zdôrazňuje dostatok kvalitne pripravených učiteľov a učiteliek a podporného personálu. Taktiež rozvoj schopností učiteľov a učiteliek pracovať inkluzívne a adaptovať vyučovanie na rôzne potreby žiakov, ale aj strategické smerovanie kvalitných ľudských zdrojov do škôl, ktoré pracujú s väčším podielom detí so znevýhodnením.
Kľúčová je preto aj systematická podpora celých škôl a nielen jednotlivých aktívnych učiteľov a učiteliek. Vedenie školy a pedagogický tím potrebujú spoločne vytvárať prostredie, v ktorom sa dobré vyučovanie nestáva výnimkou závislou od konkrétneho učiteľa, ale štandardom školy.
„Nemôžeme sa uspokojiť so systémom, v ktorom má dieťa šancu na kvalitné vzdelanie vtedy, keď má šťastie na rodinu, región, školu alebo konkrétneho učiteľa. Ak chceme o niekoľko rokov vidieť lepšie výsledky PISA, musíme budovať školy, ktoré dokážu kvalitne vzdelávať rôzne deti. A na to potrebujeme podporovať nielen deti, ale aj učiteľov a učiteľky a vedenia škôl, ktoré túto zmenu každý deň vytvárajú,“ uzatvára Anna Symington Maar.