Na strmom vápencovom brale nad Plaveckým Podhradím pokračuje obnova jednej z najvýraznejších dominánt Záhoria. Práce zahŕňajú statické zabezpečenie murív, opravu hradnej veže, úpravu južného nádvoria aj prípravu bezpečnejšieho prístupu do Horného hradu. Obnova je súčasťou medzinárodného projektu Royal Traces, financovaného z programu Interreg Slovenská republika – Rakúsko a podporeného aj Ministerstvom kultúry SR.
Mohutná zrúcanina Plaveckého hradu sa týči nad obcou na západnom úpätí Malých Karpát. Z hradného brala sa otvára panoramatický výhľad na Záhorskú nížinu, okolité obce aj hrebeň pohoria. Hrad je obľúbeným turistickým cieľom, no jeho vek a stav murív si vyžadujú pravidelnú odbornú starostlivosť.
Vlastníkom hradu a realizátorom jeho obnovy je obec Plavecké Podhradie. Do projektu sa zapojila s cieľom zachrániť najohrozenejšie časti pamiatky, zvýšiť bezpečnosť návštevníkov a postupne sprístupniť ďalšie časti areálu.
„Naša obec sa zapojila do medzinárodného projektu Interreg Rakúsko – Slovensko. Jeho súčasťou je Plavecký hrad, ktorý sa snažíme postupne obnovovať a zabezpečovať,“ uviedol starosta Plaveckého Podhradia Július Papán.
Veža, nádvorie, aj nový prístup
Rozsah obnovy zahŕňa statické zabezpečenie hradieb, murív západného paláca a hradnej veže. Projekt počíta aj s vybudovaním pilierov mosta, novou mostovkou a bezpečným prístupom do Horného hradu. Konzerváciou prejdú vybrané časti murív vrátane vstupu do Horného hradu.
Práce sa dotýkajú aj južného nádvoria Dolného hradu. V tejto časti majú vzniknúť prístrešky, ktoré návštevníkom poskytnú ochranu pred slnkom, vetrom a dažďom. Revitalizáciou prechádza tiež časť renesančného podhradia a mostné prepojenie medzi jednotlivými úrovňami hradu.
„V rámci projektu sa nám už podarilo opraviť hlavnú hradnú vežu, ktorá prepája Dolný hrad s Horným hradom. Upravili sme aj južné nádvorie, kde chceme vybudovať prístrešky, aby sa návštevníci mohli chrániť pred nepriaznivým počasím,“ priblížil Július Papán.
Súčasť európskej kultúrnej cesty
Obnova hradu je súčasťou cezhraničného projektu Royal Traces – European Royal Houses and Sovereigns. Projekt prepája kultúrne dedičstvo významných šľachtických rodov na Slovensku a v Rakúsku a vytvára základ budúcej kultúrnej cesty európskeho významu.
Celkový rozpočet projektu dosahuje 5 992 730,13 eura. Príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja predstavuje 4 794 184,10 eura. Bratislavský samosprávny kraj je jedným z projektových partnerov, pričom jeho rozpočet v projekte je 400 982 eur.
Úlohou kraja je prepájať jednotlivé pamiatky, podporovať ich spoločnú prezentáciu a vytvárať produkty cestovného ruchu, ktoré návštevníkom priblížia príbehy šľachtických rodov aj historických sídel. V prípade Plaveckého hradu ide najmä o odkaz Pálffyovcov, ktorí ho vlastnili od polovice 17. storočia.
„Plavecké Podhradie je jednou z najmenších obcí v našom kraji, a pritom dokáže byť absolútne inšpiratívne pre ostatné obce. Podporujeme aktivity, ktoré vedú k obnove hradiska. Plavecký hrad sa zároveň môže stať vstupnou bránou do cestovného ruchu v Podhoraní,“ povedala Barbora Lukáčová, riaditeľka Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK.
Plavecký hrad patrí medzi najobľúbenejšie výletné miesta v tejto časti Bratislavského kraja. Najjednoduchší prístup vedie z Plaveckého Podhradia po modrej turistickej značke. Výstup trvá približne 30 až 45 minút.
„Je to miesto, ktoré naozaj odporúčam navštíviť a rád sa sem vraciam. Hrad je veľmi dobre dostupný a výstup nenáročný aj pre rodiny s deťmi,“ uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Pevnosť, ktorá strážila hranice Uhorska
Plavecký hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia ako kráľovská pohraničná pevnosť. Jeho úlohou bolo chrániť západnú hranicu Uhorského kráľovstva a dôležité obchodné cesty. Názov hradu aj okolitého územia sa spája s Plavcami, ktorých uhorskí panovníci usádzali v pohraničí ako strážcov.
Už v roku 1273 sa pri hrade stretli české a uhorské vojská. Pevnosť sa vtedy nepodarilo dobyť českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II. Na začiatku 14. storočia hrad patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, neskôr Stiborovi zo Stiboríc a grófom zo Svätého Jura a Pezinka. Od roku 1641 bol v majetku Pálffyovcov.
Počas tureckého nebezpečenstva prešiel hrad výrazným rozšírením. Pribudol Dolný hrad, nové opevnenie aj prvky prispôsobené delostreleckej obrane. Svoju vojenskú úlohu definitívne stratil počas Rákociho povstania. V roku 1706 ho tri dni ostreľovalo cisárske vojsko. Hrad vyhorel, zostal neobývaný a postupne sa zmenil na zrúcaninu.
Viac ako sedem storočí po svojom vzniku tak Plavecký hrad vstupuje do ďalšej etapy svojho príbehu. Už nie ako pevnosť strážiaca hranice, ale ako obnovená historická pamiatka, turistický cieľ a miesto, ktoré pripomína bohaté dejiny celého Záhoria.
Foto: Michal Feik
Video: Monika Kováčová
