Nádherná hra o sláve, páde, sexe, múdrosti a túžbe žiť.

Staroba ešte neznamená koniec všetkých aktivít, ani že ľudia musia prestať snívať svoje sny. Má niekedy smiešny, inokedy horkastý nádych, niekedy je nostalgiou za zašlými časmi, inokedy zdravým pohľadom na súčasnosť, ale väčšinou jej nechýba humor.

Oscarom ocenený britský dramatik Ronald Harwood (1934) vo svojej dráme Kvarteto nazerá práve do netradičného prostredia atypických dôchodcov na nútenom odpočinku. Štvorica operných spevákov Reggie, Wilf, Cissy a Jean sa po rokoch náhodne stretáva v špeciálnom domove pre starších umelcov. Okrem toho, že musia vyriešiť svoje staré traumy z minulosti, uvažujú pri príležitosti oslavy Verdiho narodenín o nacvičení kvarteta z opery Rigoletto, ktoré ich preslávilo. Jean však po pôrode dcéry trpí stratou hlasu a odmieta spievať. Štvorica umelcov tak cez hľadanie cesty k nacvičeniu kvarteta hľadá i cesty k sebe.

V krehkej hre s veľkou dávkou typicky britského humoru otvára Harwood dvere do sveta staroby, z ktorého majú mnohí ľudia produktívneho veku strach. Harwood vkusne, láskavo, ale i veľmi trefne hovorí o bohatstve a o vnútornom svete ľudí, ktorí možno majú produktívny vek za sebou, ale túžbu žiť a vôľu niečo urobiť vôbec nie.