Národný výbor československý v Prahe prevzal moc, vydal prvý zákon o zriadení samostatného štátu československého a zverejnil v Lidových novinách známe zvolanie „Lide československý!“. To boli hlavné udalosti 28. októbra 1918, ktoré položili základy Československej republiky.
Spoločným písomným dokumentom, ktorý podpísali zástupcovia Čechov a Slovákov, bola Clevelandská dohoda z 22. októbra 1915. Pre budúci štát oboch národov získavali politickú podporu vo svete Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik či Eduard Beneš. V roku 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada.
Súčasne sa v priebehu prvej svetovej vojny formovali československé légie, ktoré tvorili českí a slovenskí krajania, ale aj bývalí vojaci rakúsko-uhorskej armády. Išlo o ozbrojené zložky budúceho československého štátu, ktoré podliehali Československej národnej rade. Do konca prvej svetovej vojny pôsobilo v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku asi 100.000 legionárov.
Légie si získali rešpekt a pre zahraničných partnerov boli argumentom pri rokovaniach o vzniku ČSR. Americký historik Kevin McNamara, ktorý o nich napísal knihu Sny veľkého malého národa (Dreams of a Great Small Nation), sa v rozhovore pre Českú televíziu vyjadril: „Keď sa potom hovorilo o vzniku Československa, bol tu jasný dôkaz: Česi a Slováci s vami bojujú a umierajú. Ako by ste im potom teda mohli odoprieť štát?“.
Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Tomáš Garrigue Masaryk podpísali 30. mája 1918 známu Pittsburskú dohodu. Dočasná československá vláda vznikla 14. októbra 1918 v Paríži.
Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 zverejnená deklarácia československej samostatnosti, ktorú vypracoval Tomáš G. Masaryk. V závere Washingtonskej deklarácie sa píše: „Veríme v demokraciu – veríme v slobodu – a v slobodu vždy väčšiu a väčšiu.“ Prezident USA Woodrow Wilson tlmočil rakúsko-uhorskému cisárovi Karolovi I. stanovisko, že mier bude možný len za podmienky uznania samostatnosti Čechoslovákov a Juhoslovanov.
Cisár Karol I. prisľúbil podpredsedovi Národného výboru československého Václavovi Klofáčovi, že sa odovzdanie moci novovznikajúcemu štátu odohrá bez krviprelievania a rakúska armáda nezasiahne, pokiaľ ani z československej strany nedôjde k násilnostiam.
Keď 28. októbra 1918 prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie, Národný výbor v Prahe prevzal moc a vydal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom 28. októbra oficiálne vznikla Československá republika. „Jednoznačne to nebola revolúcia, bolo to odovzdanie moci ako 17. novembra 1989,“ uviedol o udalostiach z 28. októbra 1918 český historik Jan Rychlík.
Už o dva dni neskôr, 30. októbra 1918, na zasadnutí v Turčianskom sv. Martine vznikla Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa (tzv. Martinská deklarácia) a prihlásila sa k spoločnej vlasti Čechov a Slovákov.
Dočasné Národné zhromaždenie potom 14. novembra 1918 zvolilo Tomáša G. Masaryka za prezidenta republiky, zároveň vznikla československá vláda, ktorej predsedom sa stal Karel Kramář.
Zdroj: TASR