„Čím sme špecifickí? Máme sa radi a sme slobodní.“ Týmito slovami opisuje Vištucké revolučné divadlo jeho dramaturgička Eva Fifiková. Hoci ide o pomerne mladý súbor, svojou tvorbou sa hlási k dlhoročnej tradícii ochotníckeho divadla v obci Vištuk. Ich najnovšia inscenácia nesie názov Kto nám zabil Štúra? Pravda alebo mýtus? a najbližšie ju odohrajú už túto sobotu 7. februára 2026 v Kaštieli v Modre.
1. Ako vznikol váš divadelný súbor a čo vás motivovalo začať s ochotníckym divadlom?
Náš súbor nadviazal na tradíciu divadla vo Vištuku. Našli sme fotografiu z roku 1926, na ktorej sú vištuckí ochotníci z inscenácie J. Zeyera Radúz a Mahuliena.
Vištucké revolučné divadlo vzniklo v roku 2023 z nadšencov, ktorí po prvý raz stáli na javisku. V prvej inscenácii Ťapákovci – Konkurz hrali dospelí, deti aj folklórny súbor Vieska. Deti mali počas roka workshopy so Sidóniou Féderovou a na záver naskúšali ukážku z diela B. S. Timravy. Skupina dospelých vznikala postupne, spolu s profiláciou textu. O tom, že v divadle sa dá aj hrať, ich presvedčili nadšená herečka Patrícia Jarjabkováa režisér Robo Horňák.
2. Na základe čoho si vyberáte text alebo tému, ktorú sa rozhodnete inscenovať? Ako u vás vyzerá príprava inscenácií?
Prvá inscenácia bola zložená z fragmentu hry Radúz a Mahuliena, ďalej textov Boženy Slančíkovej Timravy a jej Ťapákovcov. Pôdorys inscenácie tvoril konkurz do súťaže vymyslenej televízie Homola. V inscenácii boli odkazy na súčasnú situáciu v spoločnosti a obci. Divákov aj hercov to bavilo. Zrod druhej inscenácie bol trochu dlhší, no znovu sme vychádzali z historických súvislostí aj súčasnej situácie. Do súboru pribudli ďaľší herci a každý z nich si mohol prisvojiť postavu aj prispôsobiť text. Tento spôsob spoločnej tvorby, zábavy a hry všetkých bavil. Druhá inscenácia rovnako ako prvá bavila aj divákov, ktorí sa do jej priebehu mohli aktívne zapájať.
3. Pre ochotnícke divadlo je najdôležitejší kolektív neprofesionálnych hercov a tvorcov. Kto tvorí váš súbor?
Musím povedať, že sme fantastický kolektív. Možno je nás trochu málo, chýbajú nám mužskí odvážlivci. Naši herci nie sú profesionáli, ale profesionáli ich naštartovali. Moderátorka a herečka Patrícia Jarjabková im ukázala, že s textom sa dá hrať, rovnako aj so svojím telom, a keď to prijali, tak rozkvitli ako ružičky. Režisér Robo Horňák hercom odkryl vzťahy v priestore. A dramaturgička Eva Fifiková pozorne počúvala všetky ich nápady.
4. Na aké nové inscenácie sa môžu tešiť vaši diváci a aké máte plány do budúcnosti?
Už hneď po premiére vznikli prvé nápady, no ešte nie sú „zrodené“. Isto to bude téma z nášho okolia s odkazom na dobu, v ktorej žijeme. A zrodí sa, keď nás to všetkých bude baviť.
5. Zažili ste počas vášho pôsobenia v súbore niečo výnimočné? Aké najkrajšie úspechy dosiahlo vaše divadlo?
Myslím, ak môžem hovoriť aj za ostatných, že najkrajší bol prvý potlesk, prvý smiech divákov. Nevypískali nás, prijali nás, hrajú sa s nami. Byť na pár krokov od susedov a hrať, to chce odvahu. Pri druhej inscenácii priamo vyzývame divákov, aby sa zapojili. Keď to urobili po prvý raz naplno, trochu nás to zaskočilo. Chcú sa hrať! Magická hra divadla je úžasná. Keď sa prenesie do života, jej humor a odstup, akosi ľahšie sa žije, aj keď to v skutočnosti ľahké nie je. Jeden z hercov zažil po premiére humornú situáciu v obchode – usmial sa na neho neznámy človek. „Pozná ma, videl ma v divadle?“ toto mu bežalo hlavou a zrazu tam bol tiež kus divadla.
6. Čo pre vás znamená vaše divadlo? Čím je podľa vás špecifické?
Myslím, že pre náš kolektív je to aj akýsi druh terapie, odkrytie či odkliatie svojich možností, tvorivosti a humoru, o ktorých sme možno ani nevedeli. Niektorí z našich členov si splnili celoživotný sen. Čím sme špecifickí? Máme sa radi a sme slobodní. Každý môže tvoriť a vymýšľať. Tešíme sa na stretnutia, aj keď každý musí kvôli tomu niečo opustiť – deti, prácu, manžela, a vtedy nastúpia babky, sestry, ktoré strážia deti a pomáhajú. Takže sme vlastne veľký kolektív dospelých, ktorí sa hrajú.
Za rozhovor ďakujeme Eve Fifikovej, za fotografie Elene Homolovej a celému súboru želáme veľa úspechov pri ďalšej tvorbe.
