![Image](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2020/05/image-696x522.jpg)
Pri hlavnej ceste, hneď vedľa kostola stojí budova Základnej umeleckej školy v Modre. Škola má impozantné nádvorie, ktoré z jednej strany uzatvára kostol svätého Štefana kráľa a z druhej strany múry radnice. Málokto vie, že umelecká škola bola prvou na území bratislavského okresu.
Predpokladom jej vzniku bolo kultúrne zázemie mesta, ktoré v Modre vytvárali predovšetkým učitelia Učiteľského ústavu. V minulosti v budove dnešnej školy sídlila katolícka ľudová škola, ktorá priamo susedila s mestskými väzenskými múrmi. Každé väčšie mesto malo svoje vlastné väzenie. Väzňov mala na starosti mestská polícia na čele s mestským kapitánom. Do cely, alebo miestnosti so zamrežovaným oknom sa dostávali predovšetkým zlodeji, buriči, cudzinci bez cestovných pasov a výtržníci. Medzi zlodejmi sa často ocitli aj tuláci, ktorí neposlúchli zaužívané pravidlá vinohradníckeho spolku a obrali viac hrozna s cudzieho vinohradu ako sa povoľovalo.
V Modre všeobecne platilo nepísané pravidlo, že pocestný si mohol obrať z cudzieho vinohradu hrozno na občerstvenie, ale iba „za čapicu“, ak sa porušila daná mierka a lakotník bol pristihnutý, ocitol sa na noc v mestskom väzení. Najviac väzňov bolo však spomedzi miestnych opilcov, ktorí radi vystrájali. Takýchto chlapíkov zatvárali policajti na čas kedy vytriezveli. Ako trest bolo väzňom najčastejšie nariadené rúbanie dreva v mestskej drevárni. Väzni boli pod kontrolou kapitána, policajtov aj samotných mestských pánov. Okienko väznice totiž ústilo aj do mestského domu.
![](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2020/05/image1.jpg)
Vo väzení bývalo veselo, neraz sa tu zišlo naraz viacero väzňov. Chlapi trávili čas v cele rôznym spôsobom, hrali karty, hry s drobnými mincami, ktoré hádzali o stenu, vymieňali si životné skúsenosti, ba niekedy bolo počuť aj spev nešťastníkov. Väzeniu sa počestní ľudia radšej vyhýbali, inak to bolo však s chlapcami z katolíckej školy. Žiakov väzenie priam magicky priťahovalo. Chlapci počas voľných chvíľ často vybiehali na dvor, aby počúvali debaty väzňov a väzni to radi využívali a preháňali svoje rozprávania. Chlapci tak počuli historky o zlodejoch, vrahoch, poznali tragické príbehy modranských rodín a počúvali o vandrovkách tulákov. Deti mali možnosť nielen skúšať svoju fantáziu, ale i šťavnatý väzenský slovník. Tieto stretnutia videli veľmi neradi učitelia ako napríklad Vendelín Hrdina, Gustáv Kantek, alebo Štefan Janda, pretože väzni kazili chlapcom morálku a priúčali ich alkoholizmu. Chlapi učili mládencov nadávať a posielali ich do modranských šenkov kupovať víno. Chlapcom katolíckej školy väzni neublížili, naopak zostali v nich dobrodružné spomienky, veď väčšinu väzňov poznali aj tak z mestských ulíc. Modranské väzenie je už dnes iba súčasťou mestských rozprávok a povestí.
Zdroj: Modra