Petržalka bola po Mníchovskej dohode v roku 1938 pričlenená k nemeckej ríši pod menom Engerau. Koncom novembra a začiatkom decembra 1944 bol v Petržalke zriadený pracovný tábor pre židov z maďarského územia.
Približne 2000 nútených robotníkov muselo vykonávať otrockú prácu na stavbe tzv. juhovýchodného valu. Mnohí zomreli na následky hladu, zimy, zlého zaobchádzania alebo boli zavraždení viedenskými vojakmi SA („Sturmabteilung“ – paramilitárna organizácia NSDAP) a politickými šéfmi. Pochovávali ich na novom petržalskom cintoríne do spoločných hrobov.
S blížiacim sa frontom dňa 29.3.1945 neskoro v noci zorganizovali dozorcovia tábora pre vyše 1000 preživších židov „pochod smrti“ do Mauthausenu. Smerovali pešo od Matadorky do Bad Deutsch-Altenburgu, odkiaľ pokračovali loďami. Cestou zomierali ďalší.
V rokoch 1945 až 1954 stálo viacero príslušníkov SA a funkcionárov NSDAP zodpovedných za zločiny pred Ľudovým súdom vo Viedni. Deväť z nich bolo odsúdených k smrti a popravených. Šesť takzvaných „petržalských procesov“ predstavovalo najväčší komplex procesov v rámci stíhania zločincov NS v Rakúsku.
Na cintoríne v Petržalke bol 8.6.1958 odhalený pamätník v tvare kamennej mohyly s menami časti obetí. Okrem toho sú na cintoríne aj hroby niektorých obetí. Od roku 2000 organizujú vyššie uvedené organizácie koncom marca, teda zhruba okolo dňa výročia vyprázdnenia tábora Petržalka (29.3.1945), „spomienkovú cestu“ na spomienkové miesta v Petržalke, Wolfsthali, Hainburgu a Bad Deutsch-Altenburgu.
Podujatie už tradične organizujú Centrálny rakúsky výskumný ústav povojnovej justície (Zentrale österreichische Forschungsstelle Nachkriegsjustiz), Dokumentačný archív rakúskeho odboja (Das Dokumentationsarchiv des österreichischen Widerstandes (DÖW), Pracovné spoločenstvo zväzov obetí NS a účastníkov odboja (Arbeitsgemeinschaft der NS-Opferverbände und Widerstandskämpfer/innen) a s podporou firmy Forestree Austria. Za Bratislavský samosprávny kraj sa spomienkovej cermónie zúčastnili podpredsedovia Simona Petrík a Juraj Štekláč.
