Prírodná lekáreň Malých Karpát: Nazbierajte si bylinky

699
Malokarpatské osvetové stredisko v Modre pripravilo tipy na niektoré menej často zbierané rastliny, ktoré sa však určite oplatí mať v domácej prírodnej lekárničke.

Hovorí sa, že neexistuje rastlina, ktorá by nemala žiaden liečivý účinok. Na lúkach, popri viniciach a lesných cestičkách nám priamo pod nohami rastie naša malokarpatská lekáreň rastlín, ktoré majú úžasné liečivé vlastnosti. Niektoré sú viac, iné menej známe. V lekárňach sú síce dostupné bylinkové čaje rôznych druhov, avšak vlastnoručne nazbierané a doma vysušené bylinky sú oveľa kvalitnejšie. A netreba ísť ďaleko, stačí ísť na ich zber na okolité lúky.

V tomto ročnom období pravdepodobne trávite viac času na prechádzkach alebo športovaním vonku, a tak môžete pobyt v prírode využiť aj na zber liečivých rastlín a sami si pripraviť zásoby na zimnú sezónu.
Osviežujúce či liečivé účinky bazy, lipy, žihľavy, materinej dúšky, mäty, levandule, či medovky väčšina z vás asi pozná a tak vám tentokrát prinášame tipy na niektoré menej často zbierané rastliny, ktoré sa však určite oplatí mať v domácej prírodnej lekárničke.

Breza previsnutá – zázračná liečiteľka
Ďalšie bylinky, ktoré na vás čakajú - Babyweb.sk
Breza je nielen krásny strom, ale je tiež neuveriteľne užitočná pre naše zdravie.
Mladé listy brezy pomáhajú pri ateroskleróze, anémii alebo úplavici.
Môžu pomôcť pri ochorení pečene, zápaloch obličiek a močových ciest a kožných ochoreniach.
Brezové lístie zmierňuje bolesť modrín a popálenín. Okrem toho je to dobrý antibakteriálne činidlo a diuretikum.
Listy môžu byť taktiež použité na kozmetické účely, napríklad na umývanie vlasov.
Brezová miazga má tiež liečivé vlastnosti. Pomáha ľuďom, ktorí trpia ochorením obličkových kameňov, ochoreniami dýchacieho ústrojenstva alebo častými  bolesťami hlavy.
Šťava z brezy zbaví ľudské telo toxínov a karcinogénov a stimuluje  metabolické procesy. Tento prírodný nápoj pomáha pri odbúraní kameňov močového mechúra a obličiek. Brezová miazga lieči rôzne bolesti alebo poranenia.  Aj brezové púčiky majú využitie a to ako antiskorbutické činidlo. Používajú sa proti opuchom, ateroskleróze i pri zápale obličiek. Brezové púčiky sú dobré aj na vykašliavanie.
Zber: Najčastejšie sa zbierajú listy od apríla až do augusta. Čerstvé listy sú ideálne na čaj.
Výskyt: Bežne rastie v okolitých hájoch, lesíkoch a viniciach.

Skorocel kopijovitý – superhrdina
Skorocel kopijovitý rez. | Nákupňa ROSA
Z tejto rastliny sa používajú len listy. Čaj z nich pomáha pri problémoch s hrdlom. Ideálny je pri zachrípnutí a pri problémoch s pľúcami, výplachy si môžete robiť pri silnej angíne. Určite ho poznáte ako prvú pomoc pri rozbitom kolene, pretože výborne hojí rany. Postaví vás na nohy aj pri žalúdočných problémoch.
Čaj, sirup či kašička z neho sú ozajstnými elixírmi, ktoré si poradia nielen s poraneniami,  s problémami dýchacích ciest, kožnými či ženskými ochoreniami, ale majú priaznivý vplyv na celý organizmus. Listy skorocelu sú dokonca jedlé.
Ak natrafíte v prírode na skorocel kopijovitý, nazbierajte ho čo najviac (samozrejme, myslite aj na ostatných zberateľov liečivých byliniek) a urobte si z neho skvelý a účinný sirup proti kašľu.
(Ako bonus jeden recept…)
Recept na skorocelový sirup:
Jediné, čo budete okrem lístkov skorocelu potrebovať kúpiť, bude kryštálový cukor.
Lístky skorocelu premyte, nechajte usušiť a v sklenenom pohári vrstvite striedavo cukor a skorocel. Jednotlivé vrstvy poriadne utláčajte, aby ste vytlačili čo najviac vzduchu. Pohár uzavrite a odložte na minimálne tri týždne, ideálne však na dva mesiace. Potom vzniknutý sirup preceďte cez gázu, lístky poriadne vyžmýkajte a prelejte do uzatvárateľnej nádoby. Skladujte v chlade a užívajte v prípade bolestí hrdla čajovú lyžičku trikrát denne.
Zber: Skorocel kvitne od jari do jesene. Zbiera sa list kvitnúcich bylín najlepšie od mája do augusta.
Výskyt: Nájsť skorocel nie je ťažké, pretože sa vyskytuje takmer všade. Na lúkach, v sadoch, ako burina v záhradách, na poliach a inde.

Malina červená (maliník) – prvá pomoc proti hnačke
Malina Ovocie Zoznam - Fotografia zdarma na Pixabay
Stalo sa to už hádam každému. Napriek tomu, že na dovolenky chodíme vybavení liekmi na každý eventuálny zdravotný problém, na chaty  či opekačky v prírode väčšinou lekárničku nenosíme. A preto, keď nás z ničoho nič chytí hnačka, zúfalo hľadáme, čo by nám od nepríjemných starostí pomohlo. Listy maliny červenej majú vysoký obsah trieslovín a skvelý sťahujúci účinok. Vďaka tomu je čaj z nich výborným prírodným liekom proti hnačke. Ak vás v prírode zaskočí podobná nepríjemná situácia, poobzerajte sa či niekde nablízku nerastie kríček maliníka.
Listy maliníka však nie sú vhodné pre tehotné ženy práve pre svoj sťahujúci účinok, mohli by totiž vyvolať predčasný pôrod.
Zber: Zbierajú sa mladé listy od mája do augusta.
Výskyt: S malinou červenou sa stretneme v šľachtenej forme takmer v každej záhrade. V prírode obľubuje okraje lesov, rúbaniská alebo v riedke lesy.

Repík lekársky –  všeliek na zápaly, žalúdok aj na pečeň

Túto bylinku asi každý pozná z lekárne, no nie každý vie, že túto bylinu možno bežne nájsť v našom okolí.

Repík lekársky je jednou z najstarších a najpoužívanejších byliniek. V dávnych časoch ľudia verili, že pomáha zahnať duchov, odvracia kliatby a čary a lieči otravu jedom. Ak vraj chcete svojej sokyni pričarovať ťažké sny, odporúča sa dať jej viazaničku repíka pod vankúš.
Repík má široké využitie v prírodnom liečiteľstve. V stredoveku sa využíval na zastavovanie krvácania u vojakov na bojisku, pretože bol ľahko dostupný a mal rýchly účinok. Jeho sťahujúce, dezinfekčné a protizápalové účinky sa v súčasnosti využívajú pri problémoch so žalúdkom, pri hnačkách, problémoch s pečeňou, obličkami,  pri zápaloch žlčníka a močových kameňoch. Ako kloktadlo sa používa pri zápaloch hrdla. Liečivé účinky má i na kožu, obkladmi sa liečia rany, akné či kožné choroby. Repík lieči akýkoľvek zápal v tele a pôsobí aj ako prevencia pred chrípkou a nachladnutím. Obklad z neho pomáha pri rôznych druhoch bolestí. Vyrobiť sa dá i olej s vylúhovaným repíkom, ktorý natierate na bolestivý chrbát.
Zber: Repík zbierame počas kvitnutia v júni až auguste. Využíva sa kvitnúca vňať aj prízemné listy.
Výskyt: Rastie na suchých miestach, najmä na lúkach, v redších lesoch, na rúbaniskách i popri cestách (tam samozrejme neodporúčame zbierať).

Zemežlč menšia – poklad na žalúdok

Zemežlč (žlč Zeme) je jedno alebo dvojročná rastlina s drobnými sýto ružovými kvietkami. Je náročná na podmienky a preto nájsť ju nie je také ľahké.
Tento krásny kvietok vás prekvapí výrazne horkou chuťou. Odvar zo zemežlče si vie poradiť pri žalúdočných problémoch, nechutenstve, pálení záhy, zvracaní i nadúvaní. Odporúča sa tiež pri liečbe chudokrvnosti, zvyšuje imunitu, chráni žlčník a pečeň. S odvarom však zaobchádzajte opatrne a riaďte sa zásadou – menej je viac.
Zber: Zbierajte stonku i s kvetmi, maximálne do dĺžky 30 centimetrov najlepšie od júna do augusta. Keďže je zemežlč vzácna, netrhajte všetky kvety, ale ponechajte nejaké na vysemenenie.
Výskyt: Rastie na slnečných stráňach a lúkach.

Divozel veľkokvetý – žltý silák
Bylina kráľovských liečiteľov: Repík regeneruje pečeň a s telom ...
Divozel veľkokvetý, ľudovo nazývaný aj volov chvost, ľahko nájdete. Rastie rád na suchých, slnečných miestach, na kamenistých stráňach a lúkach, kde vyniká spomedzi ostatných rastlín najmä svojou výškou. Divozel dorastá do výšky jedného až dvoch metrov.
Táto bylina má antiseptické účinky, zlepšuje imunitný systém a podporuje hojenie rán. Kvety divozelu majú odhlieňovací účinok, uľavia pri nádche, zápaloch dýchacích ciest i čiernom kašli. Vylučovaný sliz zároveň premazávajú dýchacie cesty a uľavuje od suchého kašľa. Z čerstvých listov divozelu si môžete vyrobiť obklady na liečenie ťažšie sa hojacich rán.
Zber: Zbierajú sa jeho veľké žlté kvety a listy od júna až do septembra.
Výskyt: Na divozel sa vyberte vyššie do hôr, na slnečné lesné rúbaniská, lesné stráne. Stará vňať divozelu sa v minulosti v chudobných častiach Slovenska sušila a využívala na kúrenie v čase nedostatku dreva.

Rebríček obyčajný (myší chvost) – obyčajný a vzácny
Campanulidová vetva
V júni si naplánujte prechádzku, na ktorej si nazbierate rebríček obyčajný. Oplatí sa. Táto bylinka pomáha azda na všetky neduhy.
Rebríček obyčajný alebo myší chvost, ste určite aspoň raz v živote videli. Je to veľmi rozšírená bylinka. Natrafiť na ňu môžete na lúkach, okrajoch ciest a v nepokosených záhradách od konca mája do konca septembra. Ak si rebríček chcete nazbierať do zásoby, sústreďte sa na kvety a vňať a ak môžete, na zber si vyberte slnečný deň.
Hoci na rebríček natrafíte takmer všade, je to veľmi vzácna bylinka. Najmä pre ženy, ktoré by ho mali mať doma naozaj vždy poruke. Je to preto, lebo patrí do skupiny byliniek, ktoré si vedia poradiť s takmer každým ženským neduhom. S meškajúcou alebo nepravidelnou menštruáciou, bolesťami v podbruší a tiež s rôznymi zápalmi. Ak vás niečo z toho trápi, doprajte si dvoj- až trojtýždňovú „rebríčkovú kúru“. Siahnuť po ňom by mali najmä dámy v najlepších rokoch, pretože upravuje problémy v období pred klimaktériom.
Upravuje ťažkosti so žlčníkom i pečeňou, nepravidelnou stolicou, zmierňuje brušné kŕče, aj bolesti kŕčových žíl, migrénu, urýchľuje hojenie rán, naparovanie uvoľní upchatý nos.  Horúci čaj z rebríčka pomáha aj pri krvácaní zo žalúdka a pri silne krvácajúcich hemoroidoch. Úľavu prináša pri silnom pálení záhy, pri prechladnutí, bolestiach chrbta alebo reumatických bolestiach. 
Zber: Zbierajú sa kvety a vňať od júna až do septembra.
Výskyt: Nájdete ho všade okolo, rastie na lúkach ako burina v predzáhradkách.
——————–
Odporúčania: Jednotlivé kvety a rastliny treba zbierať v príslušných mesiacoch, ktoré sa však v závislosti od regiónu môžu odlišovať niekedy aj viac ako dvojtýždňovým rozdielom.
Doma nazbierané rastliny už neumývajte, aby vám nesčerneli, rozložte ich voľne na veľké sito alebo biely papier a nechajte vyschnúť, pokiaľ úplne nešuštia. Inak by vám mohli splesnieť. Potom ich uskladnite v papierovom alebo textilnom vrecku.
A nezabudnite: Najlepší čas na zber byliniek je navečer po teplom a slnečnom dni, vtedy sú rastlinky najviac aromatické. Dajte však pozor, aby ste nevyrazili neskoro, to už by na rastlinky mohla sadnúť rosa, tie sa vám potom po zbere zaparia a znehodnotia.

Zdroj: Malokarpatské osvetové stredisko v Modre, príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského kraja.
Viac informácií o Malokarpatskom osvetovom stredisku v Modre nájdete na www.moska.sk.