Ako ľahko sa stane človek podozrivým? Keď máte rúško, šiltovku a náhodou stretnete psychopata, ktorý si vás zmýli so skutočným páchateľom, tak celkom ľahko.
Rozhodli sme sa zverejniť tento príbeh, aby sme v budúcnosti takýmto prípadom predchádzali. Konanie v amoku alebo nepríčetnosti dokáže ublížiť nevinnému človeku. Tento príbeh sa stal prvého apríla v Bratislave, v mestskej časti Ružinov.
Bol som si po práci nakúpiť a najesť a všimol som si pri hlavnej ceste jeden oplotený pozemok, hovorím si, že tu sa bude isto niečo stavať. Viedla popri ňom ulička a nevidel som tam žiadnych ľudí. Rozhodol som sa, že sa pôjdem pozrieť bližšie. Žiadnu projektovú tabuľu som ale nevidel a kráčal som ďalej po ulici, kde som narazil na rozpadnutý dom. Ďalej boli ale normálne obývané domy, nejaká rodinka tam vykladala veci z auta.
Bolo niečo pred 18:00 a slnko ešte príjemne svietilo. Ďalej sa už nedalo ísť, bola to slepá ulica, na konci ktorej bol zase jeden rozpadnutý dom. Ako som bol k nemu otočený, pristúpil ku mne chlapík (cca 40-50 rokov) zozadu a niečím ma štuchol. Otočil som sa a on na mňa, že – UKÁŽ DOKLADY! Nechápal som o čo mu ide, ale furt sa agresívne opakoval. Napadlo mi, či to nie je policajt v civile a nie som náhodou na súkromnom pozemku, ale také označenie som tam nikde nevidel, je to normálny verejný priestor.
Vytiahol na mňa paralyzér a pár krát mi s ním zablikal pred očami, pričom ma s ním ďalej šťuchal, aby ma zahnal do kúta. Pýtam sa ho čo chce alebo aký má dôvod. Nič! Žiadny dôvod mi neprezradil, iba chŕlil zo seba vyhrážky ublížením a likvidáciou. Nezabudol sa pochváliť, že má doma zbraň. Takto ma držal, ukázal som mu teda občiansky, fotil si ma…
Chcel som volať políciu, ale zase na mňa zaútočil s paralyzérom a takmer mi rozbil mobil. Našťastie som ho stihol schovať do vrecka. Chvíľu na to zavolal políciu on.
Že si ma poriešia a zoberú. Stále som nevedel, čo má ten človek na srdci. Alebo žeby to bol nejaký prepracovaný 1. apríl?
Až keď prišiel sused z vedľajšieho domu, tak sa rozprávali o tom, že ich tam chodia vykrádať, a že sa mu niekto vlámal do domu. A on bol presvedčený, že som to bol ja! Vraj má záznam z domácej kamery a že to som určite ja na tom zázname. No nič, moje slová na obranu nepomáhajú, čakáme na príchod polície.Prišli traja. Bavili sa najprv s ním, ukazoval im ten záznam z mobilu. Potom mňa… Že čo tu robím. Odpoveď, že som len na prechádzke, sa im zdala vysoko nedôveryhodná (uznávam).
Zhabali mi mobil (takže sorry, že som niektorým neodpovedal) a odviezli si ma na policajnú stanicu … Všetky ostatné veci som im musel odovzdať a šupli ma na pár hodín do cely predbežného zadržiania. Lebo tam idú podozriví! Uff, vravím si, tak toto je karanténa!
Okolo siedmej či ôsmej večer sa vyšetrovateľ konečne prepracoval aj ku mne a mohol som podať svoju výpoveď. Už musí byť koniec, toto je ako zo zlého filmu! 1. apríl ako vyšitý…. Až na to, že to sranda nebola a kým som sa z Ostredkov dostal domov, tak je nový deň a neskorá noc.
A vy ste mali aký Prvý apríl?
O stanovisko sme požiadali aj Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave.
Správu budeme aktualizovať.
