Škola predstavuje sociálne spoločenstvo. Deti potrebujú niekam patriť a byť súčasťou spoločenstva.
„Online vyučovanie nedokáže plnohodnotne nahradiť vzájomnú interakciu v triede – medzi učiteľom a žiakmi ani medzi žiakmi navzájom,“ poznamenala psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Bronislava Kundrátová. Ako dodala, žiaci druhého stupňa aj stredoškoláci sa nachádzajú vo vývinovej fáze, keď sa potrebujú prirodzene osamostatňovať a vzďaľovať od rodičov. „Dôležité miesto pre nich predstavuje kolektív rovesníkov a škola. Pre dieťa v období puberty a adolescencie rovesnícke skupiny nadobúdajú väčší význam,“ vysvetlila psychologička.
Psychologička Beáta Sedláčková upozornila, že chýbajúce reálne sociálne kontakty a nútená izolácia môžu mať na množstvo detí devastačný vplyv, ktorého hĺbku nie je možné v súčasnosti odhadnúť. „Izolácia trvá už veľmi dlho, chýba jasný a transparentný spôsob komunikácie o dôvodoch, pre ktoré stále nemôžu nastúpiť do školy,“ povedala. Ako ju doplnila ďalšia psychologička z Výskumného ústavu Alena Kopányiová, dlhodobejšia absencia prežívania autentickej sociálnej dynamiky vzťahov s rovesníkmi, ako aj vo vzťahu k autorite učiteľov bude mať pravdepodobne dosah na ich socializáciu v ďalšom období. „Dlhodobé odlúčenie od rovesníkov môže mať negatívny vplyv na sociálne väzby detí, na rozvoj ich individuálnych komunikačných zručností, empatie, emocionálneho prežívania a podobne,“ vysvetlila.
Kopányiová dodala, že na druhej strane, trávenie času detí s rodičmi vedie k posilneniu ich vzájomných vzťahov a ten je pre deti dôležitým zdrojom odolnosti a zvládania náročnejších životných situácií. „Aj keď celkovo zvládanie vzťahu rodič – pubescent nie je jednoduché ani za normálnych okolností,“ dodala psychologička.
Zdroj: TASR
