To, že vyššie územné celky (VÚC) využili relatívne dobré časy pred koronakrízou na konsolidáciu financií, by malo prispieť nielen k preklenutiu obdobia nižších príjmov, ale aj zachovaniu objemu rozvojových investícií.
Verí v to predseda Združenia samosprávnych krajov Slovenska SK 8 Jozef Viskupič, reagujúci na analýzu Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), hodnotiacu finančnú stabilitu VÚC.
Štúdia INEKO, publikovaná 19. januára, ktorá zahŕňa údaje o hospodárení za rok 2019, uvádza, že „dosiahnutá úroveň ku koncu roka 2019 predstavuje historicky najnižšiu hodnotu zadĺženia krajov“, pričom „žiadny spomedzi ôsmich samosprávnych krajov neprekročil zákonnú hranicu pre celkový dlh (60 percent), a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 percent)“. Vôbec najlepšie vyšiel v celkovom hodnotení finančného zdravia Nitriansky samosprávny kraj.
„Veľmi ma teší, že zodpovedné hospodárenie žúp s verejnými prostriedkami sa odzrkadlilo aj v hodnotení rešpektovaného nezávislého inštitútu. Výsledkom toho je potvrdenie nášho výborného finančného zdravia,“ uviedol v reakcii Viskupič, predseda SK 8 i šéf Trnavského samosprávneho kraja.
Viskupič však i pri pozitívnom hodnotení pripomína, že koronakríza naplno odhalila rizikovosť jednozdrojového financovania krajov, ktoré je založené len na podiele výnosu z dane z príjmu fyzických osôb, pričom VÚC nedisponujú mechanizmami, umožňujúcimi kompenzovať výpadky príjmov.
„Naše daňové príjmy sú výrazne naviazané na ekonomický cyklus krajiny, ktorý nedokážeme ovplyvniť. V rámci reformy verejnej správy preto chceme nastaviť model finančne nezávislejších žúp, financovaných z viacerých zdrojov,“ deklaroval Viskupič, ktorý pripomenul, že zámer reformy verejnej správy je súčasťou programového vyhlásenia vlády.
Naznačil možnosť ísť rovnakou cestou, ako je tomu pri miestnej samospráve, a možnosti miest a obcí reagovať zmenou výšky dane z nehnuteľnosti. Výšku časti daní z mixu by chceli vedieť upravovať aj samosprávne kraje.
Zdroj: TASR
