Správne sú oba tvary, krátky aj dlhý (mojim/mojím, svojim/svojím), ale každý používame v inom prípade.
Dlhý tvar mojím/svojím používame v prípade inštrumentálu (pádová otázka: (s) kým? (s) čím?) jednotného čísla. Napríklad: Bol som na prechádzke so svojím psom. Nebolo mojím úmyslom nikomu ublížiť.
Krátky tvar mojim/svojim je využívaný pri datíve (pádová otázka: komu? čomu?) množného čísla. Napríklad: Nebudem o tom hovoriť svojim rodičom. Mojim priateľom chodíme pomáhať.
Ak si nie sme istí, aký tvar použiť, stačí si položiť otázku, či je daný tvar v inštrumentáli jednotného čísla. Ak nie, použijeme krátky tvar. Ak áno, použijeme dlhý tvar.
