Základné informácie o kraji

Geografia

Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2052,6 km² a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky. Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest – podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja.

Z hľadiska krajinnej štruktúry je územie kraja tvorené južnou časťou Malých Karpát a územím Záhorskej a Podunajskej nížiny. Zo severnej a východnej strany susedí s Trnavským krajom, na juhu hraničí s Maďarskou republikou a na západe s Rakúskom. Hranicu s Rakúskom tvorí rieka Morava a v dĺžke 37 km druhá najväčšia európska rieka Dunaj. V blízkosti hraníc kraja sú hranice Českej republiky.

Sídlom Bratislavského kraja je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava s významnými politickými, ekonomickými a spoločenskými funkciami. Územnú a sídelnú štruktúru Bratislavského kraja tvorí 73 obcí, z ktorých 1má štatút hlavného mesta SR (Bratislava) a 6 má štatút mesta (Malacky, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec).

Hospodárstvo a ekonomika

Bratislavský kraj je najvýkonnejší región v ekonomike Slovenskej republiky. Podľa údajov Eurostatu totiž Bratislavský kraj dosiahol v roku 2017 v parite kúpnej sily na obyvateľa úroveň HDP 179 % priemeru Európskej únie, čo ho zaradilo až na ôsmu priečku ekonomickej výkonnosti regiónov celej únie. Naopak, východné Slovensko dosahovalo iba 54 % priemeru únie, stredné Slovensko 61 %, a zvyšok západného Slovenska 70 % priemeru Európskej únie. Pri vstupe Slovenska do Európskej únie mal Bratislavský kraj 3,1-násobne vyšší HDP na obyvateľa oproti východnému Slovensku, pričom v roku 2017 bol tento rozdiel 3,3-násobný.

V hospodárstve Bratislavského kraja sú zastúpené všetky sektory založené na tradičnej priemyselnej výrobe tovarov. Medzi najdôležitejšie odvetvia priemyslu patrí chemický priemysel, automobilový priemysel, strojárstvo, elektrotechnický a potravinársky priemysel. V poslednom období sa región Bratislava vyvinul na európske centrum automobilového priemyslu, ktorý prispieva 30% k celoslovenskému vývozu.

V rámci prebiehajúcich štrukturálnych zmien v hospodárstve regiónu rastie význam terciárneho sektora najmä v oblasti obchodu a služieb, bankovníctva a poisťovníctva. Bratislavský kraj dlhodobo vykazuje najnižšiu mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých krajov SR a dosiahnutá výška priemernej nominálnej mesačnej mzdy je nad úrovňou celoštátnej priemernej mesačnej mzdy.

Cestovný ruch

Cestovný ruch v Bratislavskom samosprávnom kraji je vďaka svojej výhodnej geografickej polohe veľmi dôležitým hospodárskym odvetvím regiónu. Na relatívne malom území s atraktívnym krajinným prostredím, rozmanitosťou prírodných celkov a vybudovanou infraštruktúrou má vytvorené vhodné predpoklady pre rozvoj rôznorodej ponuky cestovného ruchu. Ponuka aktivít je zameraná najmä na poznávanie histórie, kultúry a tradícií v spojení s gastronómiou, ako aj poznávanie prírodných daností regiónu udržateľným spôsobom.  

Každý mikroregión má svoje vlastné čaro, ktoré si netreba nechať ujsť. Oblasť Podunajska je spojené najmä s vodou – či už ide o Dunajské ostrovy alebo Senecké jazerá, ktoré ponúkajú ideálne možnosti pre vodný turizmus. Oblasť Záhoria ponúka najmä prírodné krásy, historické pamiatky a možnosti pre vodné a rekreačné športy. Malokarpatský región je významnou vinohradníckou oblasťou Slovenska a ponúka najmä kultúrne pamiatky a ľudové tradície spojené s bohatými možnosťami turistiky v pohorí Malých Karpát. Bratislava, mesto na Dunaji, je nabitá históriou a kultúrou a jedinečnou atmosférou.  

Významnou súčasťou kultúrneho dedičstva kraja je pamiatkový fond, v ktorom je registrovaných 2 560 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok a 1 951 hnuteľných pamiatok na území Bratislavského kraja. Nachádza sa tu aj jedinečný Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach, ktorý bol v roku 2021 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. 

Príroda

Územie kraja je z fyzicko-geografického hľadiska tvorené južnou časťou pohoria Malých Karpát, Podunajskou nížinou a Záhorskou nížinou. Rozmanitosť územia tvoreného pohorím, nížinami, početným zastúpením vodných tokov a riek je jedným zo základných predpokladov pre tvorbu jedinečnej destinačnej ponuky. Jedným zo špecifík, ktoré dodávajú územiu krajinnú výnimočnosť je prítomnosť Chránených krajinných oblastí (CHKO): 

• CHKO Malé Karpaty 
• CHKO Záhorie 
• CHKO Dunajské Luhy 

Na území Bratislavského kraja sa rozprestiera aj významná medzinárodná chránená oblasť Natura 2000, ktorá má zabezpečiť priaznivý stav populácií vybraných druhov živočíchov a rastlín a priaznivý stav biotopov. 

Rozsiahlosť a význam vodných plôch a riek akými sú Dunaj, Malý Dunaj a Morava na území Bratislavského kraja, ako i množstvo menších tokov vytvára priestor pre využitie foriem vodného turizmu. Žitný ostrov, ktorý sa nachádza na území kraja je jednou z najväčších zásobární pitnej vody v strednej Európe. Práve toto miesto môže byť symbolom prístupu k ochrane spodných vôd, biotopov či životného prostredia ako takého. 

Celkovo sa na území BSK nachádza:  

• 8 národných prírodných rezervácií (Pohanská, Abrod, Kršlenica, Roštún, Hajdúchy, Šúr, Devínska kobyla, Horný les) 
• 21 prírodných rezervácií (napr. Jurské jazero, Pod Pajštúnom, Gajc a pod.) 
• 22 chránených areálov (napr. Rudava, Devínske jazero, Pečniansky les a pod.) 
• 7 prírodných pamiatok (Deravá skala, Bukovina, Tisové skaly, Limbašská vyvieračka, Devínska lesostep, Rösslerov lom, Panský diel) 
• 1 národná prírodná pamiatka (Devínska hradná skala) 
• 1 chránený krajinný prvok (Vápenický potok) 
• 5 chránených vtáčích území (Malé Karpaty, Záhorské Pomoravie, Sysľovské polia, Uľanská mokraď, Dunajské luhy) 
• 2 pralesy s 5. stupňom ochrany (lokality Zámok – Kuchyňa a Vysoká – Rohožník na území Malých Karpát)