[et_pb_section fb_built=“1″ _builder_version=“3.23.3″ custom_padding=“0px|||||“][et_pb_row _builder_version=“3.23.3″ custom_padding=“0px|||||“][et_pb_column type=“4_4″ _builder_version=“3.23.3″][et_pb_text _builder_version=“3.23.3″]
Žiačka Patrícia Macušová sa v súťaži ESEJ 2019, ktorú organizuje v rámci projektu Lepšie školy – PRO ACADEMIA, o.z., dostala medzi desať finalistov v rámci bratislavského kraja. Všetkých ocenených žiakov strených škôl prijal aj pán prezident Andrej Kiska.
Toto sú dojmy ocenenej žiačky:
„Stretnutie s pánom prezidentom si veľmi vážim, vďaka jednej súťaži som sa dostala na najkrajšie miesto, aké som kedy videla. Pán prezident je úplne taký istý človek ako sme my všetci, len s tým rozdielom, že k nemu ľudia vzhliadajú a prideľujú mu moc. Zo začiatku som pociťovala nervozitu, ale neskôr to zo mňa opadlo. Veľmi sme sa s ním všetci zabavili, škoda že len na chvíľku. Ďakujem za túto jedinečnú možnosť stretnúť takúto významnú osobnosť a to prostredníctvom našej školy.“
Ocenená esej našej žiačky:
Ideálna škola
Ideálna škola by mala byť hlavne o komunikácii. O tom aby deti, žiaci, študenti chodili do školy radi. V ideálnej škole by nemali vznikať konflikty a stresové situácie.
Čím začať? Výučba? Pedagógovia? Žiaci? Správanie sa učiteľa k žiakom a žiakov k učiteľom, toto celé je zle. Učitelia by mohli zmeniť prístup ku žiakom a správať sa tak, aby vzbudili v žiakoch záujem o učenie. Pre mňa ideálna škola znamená druhý domov. V škole trávim väčšinou času. Od siedmich rokov som zväčša v škole. Od narodenia sa každý deň učím niečo nové, len vtedy sú mojimi rodičmi učitelia a škola domov. Tak prečo by ideálna škola nemala pripomínať domov a učitelia milujúcich a milovaných rodičov. Aj doma sú pravidlá a rodičia sa vedia hnevať, alebo majú zlú náladu. Neviem pochopiť prečo sme si my žiaci zo školy urobili strašiaka. Učitelia si dokazujú, že sú viac ako ja, moji spolužiaci a my všetci, ktorý študujeme. Možno by nás škola bavila a chodili by sme tam s radosťou, no to sa nedá pokiaľ učiteľ nenájde cestu ku študentom. Tak isto by sa aj správanie žiakov malo zmeniť a mali by sme mať rešpekt voči učiteľom. Každý učiteľ má niekedy zlý deň, tak ako aj žiak. No my to na vlastnej koži vždy pocítime. Zrejme to nie je správne riešenie, asi určite nie. Vždy som si myslela, že učitelia sú niekto kto mi zaručí budúcnosť, ale nikto zo spolužiakov si to nemyslel. A mala som pravdu, učitelia pomáhajú našej budúcnosti.
Od učiteľov by som prešla k učeniu a pravidlám. Nie vždy je dobre riešiť len teóriu. Samozrejme viem, že je to základ, ale aj prax. Lebo pokiaľ viem poznámky od A do Z, mi asi nepomôžu, aby som sa uplatnila v budúcnosti.,, Dieťa vzdelávané len teóriou, nie je vzdelané dieťa“ autor je síce neznámy, ale človek to bol veľmi inteligentný. A teraz pravidlá. Síce máme na škole školský poriadok, ale koľko percent žiakov ho dodržuje. Asi päť a pol, proste nikto. Žiaci by si mali uvedomiť, že sa neučíme na telefóne, ale v zošitoch a laviciach. Mám pocit, že toto nik nechápe. Pokiaľ dodržujeme pravidlá a zásady, tak je všetko fajn a nikto nemá žiaden problém. Bolo by super, keby neexistovala štvorka zo správania, keby žiaci nechodili na blic a neodvrávali by učiteľom.
Domáce úlohy? Ktorý študent toto chce, hmm žiadny. Podľa mňa je to zbytočnosť predsa len si ich nikto nepíšeme, úlohy by sa zrušili. Môžeme diskutovať so spolužiakmi a na to sa predsa pripraviť musím, lebo chcem byť lepšia. A nie sa strápniť. Žiaci by sa potrebné veci naučili na vyučovacích hodinách a určite by sa za to nedávali známky, pretože dostať známku za niečo, čo si robíte doma je hlúposť.
Ja osobne na internáte nie som, ale vraj je to tam zle. Internát je vec ktorá je fajn, ale aj tam by som veľa vecí zmenila. Napríklad, správanie vychovávateľky ktorá sa o Nás “stará”. Má byť ako Naša maminka, má sa o nás starať. Určite by deti na internáte mali viac voľnosti a priestoru na vlastný rozvoj.
Každý deň po príchode do školy študent vidí len sivú omietku a znudenú vrátničku, škola by mala byť veselá, aj jej farby. Pani vrátnička by bola usmiata tiež, keby sa pozerala na pekné a pestré farby. Učebne by taktiež boli pestré a pekné v každej učební by bola interaktívna tabuľa, nové lavice a pohodlné stoličky. Žiaci by si svoju triedu vyzdobili sami, ich tabuľa by bola vždy umytá, neporiadok by v triede neexistoval. Lebo žiaci by sa správali oddane ku škole, ako doma pri rodičoch.
Odborné učebne by boli prispôsobené ku hodinám, ktoré sa tam vyučujú. Napríklad učebňa chémie: v učebni by si žiaci museli obliecť ochranné plášte, rukavice, pevnú obuv a ochranné okuliare. V učebni by nemohla chýbať periodická sústava prvkov a milá pani učiteľka.
V učebni geografie by na stene nemohla chýbať mapa sveta a všetkých svetadielov. Projekty by si žiaci vyrábali 3D, aby všetci pochopili čo a kde je a ako to tam funguje.
Dejepis. Predmet, ktorý nemám rada, ale je povinný. Nikdy som mu nechápala a vôbec ma nezaujal, ale v mojej ideálnej škole by som to pochopila hneď. Študenti by si robili projekty, ktoré by prezentovali pred spolužiakmi, každý študent by mal jednu hodinu a jednu tému. Žiak, ktorý tému nepochopí má na škole bezplatné doučovanie.
Mám pocit, že veľkým problémom na stredných školách je šikana. Za to, že sme každý iný sme šikanovaní. Preto že nie sme “ideál”. V škole by sa o šikane malo viac hovoriť a spolužiaci by nemali byť ľahostajní k neprávosti a mali by zaujať správne stanovisko. Problémy by už neboli a určite by sa radosť pri vstupe do triedy zvýšila.
Ďalšia vec, a to prázdnota našich žalúdkov, nás študentov a žiadne peniaze, vždy sme hladní a školská jedáleň nič iné len, ble. A preto by v škole na obed bol výber z troch jedál a jedlo by bolo zdarma. Určite by sme to ocenili pretože napapať sa v škole by bolo super, aj by nám to lepšie myslelo. A každý študent, ktorý nechce chodiť na obed by chodil do bufetu. Ten by bol pri škole, v bufete kde sa podáva všetko jedlo od výmyslu sveta, ale za rozumné ceny, ktoré by prospeli ako škole tak aj našej peňaženke.
Ideálna škola, každý má inú predstavu, pretože každý sme iná osobnosť. V mojich predstavách je v škole viacej porozumenia, otvorenosti, súcitnosti. Väčšia ochota pomáhať jeden druhému, starší mladšiemu, učiteľ žiakovi. A určite nie arogancia a nadradenosť. A ja sa do školy teším, pretože viem, že sa dozviem niečo nové a zaujímavé.
Ja som prirodzene zvedavá a dychtivá po poznatkoch a verím, že práve moja škola sa nakoniec stane pre mňa ideálna.
[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][/et_pb_section]
