Švédsky model boja s koronavírusom – (Ne)úspech?

4. mája 2020

2768

Už celé týždne sa debatuje o tom, ktorý model v boji s novým vírusom je najúčinnejší, resp. ktorá krajina bojuje s pandémiou najefektívnejšie. Mnohí upierajú zrak na Švédsko, ktoré je vnímané ako európsky aj ako svetový unikát…

Norbert Kucharik

Táto škandinávska krajina totiž neprijala drastické opatrenia a až na niekoľko zmien zostal život vo Švédsku aj po prepuknutí nákazy na ich území rovnaký. Celý svet rýchlo obleteli zábery Švédov vysedávajúcich v kaviarňach a baroch, preplnené ulice a rutina tak ako pred pandémiou. Mladšie deti naďalej chodili do škôl, hoci univerzity a stredné školy pre študentov prešli na dištančné vzdelávanie. Podniky, od kaderníckych salónov až po reštaurácie, zostali otvorené, hoci sa ľuďom odporúčalo, aby podľa možnosti pracovali z domu.

Švédska vláda predložila 7. apríla návrh zákona, ktorý jej umožnil konať rýchlo a podľa potreby prijímať rozhodnutia o dočasných opatreniach. Návštevy opatrovateľských domov boli od 1. apríla zakázané a miestne ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí požiadalo ľudí, aby sa vyhli nepodstatným cestám. Cez médiá štát apeloval na ľudí, aby dodržiavali odstup a konali počas koronakrízy zodpovedne.

Medzi škandinávskymi krajinami, ktoré sú si kultúrne veľmi podobné, je kontrast so Švédskom veľký. Fínsko vyhlásilo 16. marca núdzový stav, zatvorilo školy a zakázalo zhromaždenia viac ako 10 osôb, 28. marca zakázalo cestovanie do a z oblasti Uusimaa, ktoré bolo lokálnym epicentrom nákazy a 1. apríla zatvorilo reštaurácie, kaviarne a bary.

Dánsko oznámilo rozsiahle obmedzenia dokonca už 11. marca a bolo spolu so Slovenskom medzi prvými krajinami v Európe, ktoré uzavreli hranice, obchody, školy a reštaurácie a zakázali veľké zhromaždenia. Nórsko začalo zavádzať cestovné obmedzenia v polovici marca a následne zatvorilo školy a strediská dennej starostlivosti, zakázalo používanie rekreačných zariadení, zrušilo všetky verejné podujatia a zatvorilo kadernícke a kozmetické salóny.

Miera úmrtnosti vo Švédsku na Covid-19 sa podľa údajov Univerzity Johnsa Hopkinsa je v súčasnosti výrazne vyššia ako v iných európskych krajinách (viac ako 22 osôb na 100 000 ľudí). Naproti tomu Dánsko zaznamenalo niečo vyše sedem úmrtí na 100 000 ľudí a Nórsko a Fínsko menej ako štyri. Pre zaujímavosť, Dánsko a Nórsko teraz začínajú už uvoľňovať opatrenia, Fínsko predĺžilo svoje obmedzenia do 13. mája.

Vhodnejšie je porovnať Švédsko s Českom, keďže majú podobne veľkú populáciu. Švédsko zaznamenalo doteraz približne 20 tisíc prípadov a 2 274 úmrtí v populácii s 10,3 milióna obyvateľmi. Česká republika hlási okolo osem tisíc prípadov a 223 úmrtí, čiže približne dve úmrtia na 100 000 ľudí. K pandémii si zvolila Praha úplne odlišný prístup, keď začiatkom marca zavrela školy, reštaurácie, bary a väčšinu obchodov, obmedzila cestovanie a zaviedla povinné karantény pre cestujúcich zo zahraničia. Takisto Česi zaviedli, ako aj Slováci, povinné nosenie rúšok na verejnosti.

Nie je však pravda, že by sa táto škandinávska krajina pokúšala budovať medzi obyvateľstvom kolektívnu imunitu, o ktorej na začiatku špekulovali vlády v USA a vo Veľkej Británii. Švédska vláda tieto úvahy rezolútne odmietla a uviedla, že má len iný prístup v boji s nákazou a v každom prípade chcú zachrániť každý ľudský život a chrániť verejné zdravie.

Švédi však tvrdia, že lockdown slúži len na vyrovnanie krivky, no vyrovnanie krivky neznamená, že nové prípady zmiznú, len sa posunú v čase. Podľa Švédov, ak zdravotnícky systém krajiny dokáže venovať náležitú starostlivosť tým pacientom, ktorí to potrebujú, tak odsunutie nových prípadov na neskôr nie je lepším riešením…

Zároveň by som rád dodal, že aj vo Švédsku sú dnes určité obmedzenia. Zhromaždenia viac ako 50 ľudí sú zakázané a ľuďom sa odporúča, aby cestovali len v nevyhnutnej miere. Švédske úrady tento týždeň zverejnili prognózu, podľa ktorej by k 1. máju malo byť v hlavnom meste Štokholm a jeho okolí nakazených už 26 percent populácie. Predpovedajú, že na každý potvrdený nový prípad pripadá cca 75 nových neodhalených prípadov. Švédski experti sa zároveň domnievajú, že v prípade druhej vlny nákazy by mohli byť Švédi lepšie čeliť koronavírusu, keďže mnohí z nich už boli vystavení infekcii.

Som zvedavý, či bude švédska stratégia proti Covid-19 úspešná alebo neúspešná. V čase, keď počet mŕtvych rýchlo rastie po celom svete, sa mnohí prirodzene pýtame, čo viac by sme mohli urobiť na zastavenie, alebo aspoň spomalenie šírenia vírusu. Švédska cesta je jedna z možností. Či je naozaj tá správna, ukáže až čas…