Tančiareň v Kaštieli: Vajnorský čardáš ožil v Modre

324

V sobotu, 23. novembra, sa kaštieľ v Modre stal dejiskom jedinečného tanečného podujatia pod názvom Tančiareň v Kaštieli, ktoré bolo venované výučbe tradičných ľudových tancov z Vajnor. Hlavným motívom prvého stretnutia Tančiarne bol vajnorský čardáš, ktorý si zachoval svoje špecifiká a bohatú históriu.

Čardáš a jeho miesto vo vajnorskom tanečnom repertoári

Prvá Tančiareň bola venovaná výučbe čardáša, ktorý mal vo Vajnoroch svoje špecifiká. Čardáš sa tu tancoval v dvoch tempách – pomalšom kročnom, koncom 19. storočia bol v tejto oblasti známy aj pod názvom verbunk, no toto pomenovanie časom ustúpilo a rýchlejšom –  vyhadzovanom. Tanečníci často začínali tanec roskázaním – predspevom pred hudbou a následným vyzvaním partnerky do tanca. Medzi motívmi dominovali dvojkročka, jednokročka či čupkanie s nízkymi skokmi a podrepmi. Tancovanie sprevádzala improvizácia: tanečníci krepčili, tlieskali na čižmy, rozkazovali piesne alebo tanečnicu zdvihli do výšky, ktorá sa následne sama vrtila.

Tančiareň ako priestor pre učenie a zážitok

Účastníci pod vedením skúsených tanečných lektorov,  Kataríny a Ondreja Galbičkovcov, mali možnosť nielen osvojiť si základné tanečné motívy vajnorského čardáša, ale aj precítiť jeho špecifickú tanečno-pohybovú formu a prepojenie s hudobným sprievodom. Atmosféru podujatia umocňovala Ľudová hudba Petra Štulrajtera, ktorá svojím autentickým prejavom vytvárala jedinečné prostredie na oživenie tejto tradície.

Tančiareň v kaštieli ukázala, že ľudové tance a piesne môžu žiť ďalej, ak ich prezentujeme s odborným prístupom, vášňou a úctou k ich pôvodnej podobe. Podujatie zároveň pripomenulo dôležitosť zachovávania a odovzdávania kultúrneho dedičstva ďalším generáciám.

Ľudová hudba Petra Štulrajtera – tradičný sprievod

Hudobný sprievod počas Tančiarne zabezpečovala Ľudová hudba Petra Štulrajtera, ktorá vznikla začiatkom roka 2024. Táto skupina mladých muzikantov, prevažne zo západného Slovenska, sa zameriava na interpretáciu melódií zo západoslovenských regiónov, ale aj z Myjavy, Trenčína či Horňácka.

Ich repertoár čerpá inšpiráciu zo starých záznamov primášov, ako boli Kubík, Ňorko, Petrucha či Kolárik, a implementuje ich prvky do archaického hudobného prejavu. Primášom kapely je Peter Štulrajter, ktorého dopĺňajú ďalší skúsení muzikanti: Adam Buček (druhé husle), Pavol Hromkovič (kontrabas) a Oliver Bolaček (violové kontry).

Hudba Petra Štulrajtera obohatila tanečnú výučbu o dynamiku a autentickú atmosféru, pričom vyzdvihla starodávne štýly tancov, ako je sedlácká či starobabská v rámci voľnej zábavy. Ich interpretácia je dôkazom, že ľudová hudba dokáže byť živou súčasťou dnešnej kultúry.

Tradícia v modernom prostredí

Tančiareň v kaštieli potvrdila, že tradičné tance a hudba majú svoje miesto aj v súčasnosti. Podujatie bolo nielen príležitosťou na učenie a spoznávanie, ale aj na vytváranie nových spomienok a vzťahov medzi účastníkmi. Takéto aktivity dokazujú, že spojenie tradície a moderného prístupu môže byť kľúčom k udržaniu našej kultúrnej identity.

P.S.: Príjemná spätná väzba

Podujatie si vyslúžilo pochvalu od Jiřího Tománka, bývalého vedúceho SLPT Danaj Strážnice a choreografa, ktorý na adresu Tančiarne uviedol:

„Organizačne bolo všetko veľmi dobre pripravené. Školu tanca viedli až s profesionálnou úrovňou manželia Galbičkovci, ktorí záujemcov nezdržiavali zbytočnými rečami, ale rovno ich učili jednotlivé prvky, ktoré následne spojili do párového tanca. Celý čas im hrala skvelá muzika Petra Štulrajtera, ktorá bola veľmi dobre pripravená.“

Ďalej vyjadril želanie, aby sa Tančiareň konala pravidelne: „Tieto školy tancov by sa od marca mali konať každý mesiac, pretože len pravidelnosť je správna cesta k zapájaniu záujemcov.“

Podujatie tak nielen potvrdilo svoju kvalitu, ale aj získalo cenné odporúčania a uznanie od odborníkov v oblasti folklóru. Tešíme sa na ďalšie stretnutia!