V budovách a areáloch škôl, internátov, kultúrnych inštitúcií či zariadení sociálnych služieb Bratislavského samosprávneho kraja sa nachádzajú desiatky mozaík, reliéfov, plastík, vitráží a ďalších výtvarných diel. Denne okolo nich prechádzame, no ich autorov, význam a príbehy často nepoznáme. Jedným z mimoriadnych diel tohto „skrytého“ umeleckého dedičstva je monumentálna maľba Strom z roku 1964 od Mikuláša Klimčáka.
Veľkoplošná maľba patrí k dielam, ktoré si priestor okamžite podmania. Nielen svojimi rozmermi, ale aj výraznou farebnosťou, geometrickými tvarmi a nezvyčajnou kompozíciou. Mikuláš Klimčák ju vytvoril priamo do omietky na stene konkávneho tvaru, vďaka čomu sa maľba prirodzene prepája s architektúrou a obklopuje diváka.
Dielo vzniklo v roku 1964, teda v období, keď sa v Československu postupne uvoľňovali pomery aj dovtedajšie striktné požiadavky na umenie vo verejnom priestore. Socialistický realizmus stalinistického typu začali nahrádzať modernejšie výtvarné prístupy. Architektúra sa otvorila abstrakcii, experimentom, výraznejším farbám aj novým materiálom.
Odkaz na bruselský štýl
Aj Strom nesie znaky takzvaného bruselského štýlu, ktorý sa výrazne presadil po úspechu československej expozície na svetovej výstave Expo 58 v Bruseli. Charakteristické geometrické tvary, dynamické línie a odvážna farebnosť sa v nasledujúcich rokoch objavovali v architektúre, dizajne i monumentálnom umení.
Klimčák zároveň pracoval s experimentálnou technikou. Maľbu realizoval priamo do omietky a povrch zámerne ponechal štruktúrovaný. Nezvolil v tom období populárne štukolustro s hladkým, lešteným povrchom. Práve nerovnosti a prirodzená štruktúra materiálu spôsobujú, že aj veľké jednofarebné plochy pôsobia živo a pri dopade svetla sa opticky menia.
Výsledkom je dielo, ktoré nepôsobí ako obraz jednoducho zavesený na stene. Je neoddeliteľnou súčasťou architektúry a celého priestoru Hotelovej akadémie, Mikovíniho 1 v Bratislave.
Strom poznania, človek aj skryté symboly
Na prvý pohľad môže maľba pôsobiť predovšetkým abstraktne. Pri pozornejšom pohľade sa však v spleti geometrických útvarov objavujú konkrétne motívy.
Kompozíciu vytvárajú kruhy, polygóny, ležatá osmička a ďalšie útvary, ktoré sa prekrývajú a vytvárajú samostatné farebné plochy. Medzi nimi možno identifikovať tri ľudské figúry a strom s jablkami.
Jedna z postáv stojí pod stromom. Ďalšia je vložená do geometrickej kompozície a odkazuje na známe renesančné zobrazenie človeka Leonarda da Vinciho. Tretia postava drží v ruke vajce – ďalší zo symbolov, ktoré možno interpretovať ako odkazy na život, vznik či poznanie. Samotný strom možno čítať ako Strom poznania.
Práve tu sa ukazuje ďalšia vrstva Klimčákovho diela. Autor, ktorého tvorba bola silne spätá aj so sakrálnym umením, dokázal do monumentálnej maľby vo verejnej budove vložiť biblické, filozofické a výtvarné odkazy.
Viac významov ukrytých v jednom obraze
V čase vzniku museli monumentálne diela pre verejné budovy prechádzať schvaľovaním. Je preto možné, že Strom bol oficiálne prezentovaný predovšetkým ako oslava človeka, poznania a vedy – teda ako svetský námet zodpovedajúci dobovým požiadavkám.
Klimčákova kompozícia však umožňuje oveľa širšie čítanie. Poznanie tu nie je iba otázkou rozumu a vedy. Objavuje sa aj rovina viery, intuície, ľudského bytia a hľadania vlastného miesta vo svete. Symboly sú pritom do obrazu vložené tak nenápadne, že bez poznania ich významu ich možno jednoducho prehliadnuť.
Aj preto je Strom cenným dokladom svojej doby. Zachytáva moment, keď sa do československej architektúry po rokoch ideologických obmedzení opäť vracala moderná výtvarná reč a umelci získavali väčší priestor na experimentovanie aj vlastné interpretácie.
Umelecké dedičstvo priamo okolo nás
Diela ako Klimčákov Strom pripomínajú, že hodnotné výtvarné umenie nemusíme hľadať iba v galériách. Je súčasťou budov, v ktorých sa učíme, pracujeme alebo trávime voľný čas.
Bratislavský kraj má vo svojom majetku množstvo takýchto diel. Niektoré sú dominantami veľkých priestorov, iné zostávajú nenápadne ukryté na stenách, fasádach či vo vstupných halách. Spoločne však predstavujú osobitú vrstvu kultúrneho dedičstva regiónu a zároveň príbeh architektúry a výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia.
Ďalšie umelecké diela môžete objavovať aj prostredníctvom Mapového portálu BSK, kde postupne nájdete ich polohu, autorov aj základné informácie
