Výstavu Ota Hudeca s prírodnou tematikou zameranou na klimatickú krízu si môžete pozrieť do 30.6. v Galérii Sumec na Ivanskej ceste 21.
Oto Hudec sa vo svojej umeleckej tvorbe a aktivitách venuje témam, ktoré súvisia s budúcnosťou v kontexte ekologickej krízy alebo iných kríz, ktoré sú dôsledkom ľudskej činnosti. Venuje sa otázkam udržateľnosti, ťažby a využívania neobnoviteľných zdrojov; zaujímajú ho problémy, situácia a život rôznych komunít (Rómovia, utečenci, pôvodné obyvateľstvo, deti); všíma si súvislosti medzi ľudskými a neľudskými spoločenstvami a prostredníctvom umenia uvažuje aj o individuálnej a kolektívnej zodpovednosti človeka za spoločnosť, prostredie a vôbec priestor za hranicami seba a našej komunity. Uvedomuje si, že môžeme síce žiť lokálne a individuálne, ale náš spôsob života má globálnejšie presahy a jeho dopady sú širšie.
Východiskovým bodom autorovho uvažovania na výstave Krajina jaguára je automobilová fabrika rozprestierajúca sa pod vrchom Zobor, na ktorý autor chodieval počas návštev svojej rodiny v Nitre a sledoval, ako neďaleko príjemnej lokality s kultúrno-historickým, turistickým a prírodným významom vznikajú nekonečné betónové plochy a obrovské výrobné haly nadnárodnej automobilovej spoločnosti.
Oto Hudec vytvoril ako reakciu na túto situáciu maľbu ponúkajúcu pohľad z kopca na rozľahlý areál automobilky, ktorú následne v plenéri premaľbou “vymazal” a nahradil pôvodnou krajinou. Vymazanie fabriky je symbolickým, avšak veľmi vážnym gestom, ktoré upriamuje našu pozornosť nie len na nezvratný zásah do krajiny, ale perspektívne aj na možno krátkozraké zameranie sa hospodárstva na automobilový priemysel. Výroba sa po čase kvôli efektivite výroby a vynaložených finančných zdrojov investora môže totiž presunúť za naše hranice a v dlhodobejšom horizonte dokonca môže začať strácať svoj globálny význam a atraktivitu podobne ako to sledujeme povedzme pri ťažbe uhlia, od ktorej sa pomaly začína ustupovať.
Výstava otvára popri environmentálnych súvislostiach výstavby a prevádzky konkrétnej fabriky aj tému neustáleho rastu produkcie a spotreby tovaru, v tomto prípade ilustrovanú na výrobe a predaji áut, ale aj zaujímavý koloniálny kontext a vlastnícke pozadie značky, často spájanej s “kráľovským imidžom”, luxusom, safari výpravami a podobne. Tá totiž v nedávnej minulosti prešla z rúk Britov, niekdajších kolonizátorov Indie, do vlastníctva indickej automobilovej spoločnosti.
Zdroj: Fond na podporu umenia