Vajnory Ornament maľovaný vekom

1150

Vajnory by s asi 6 000 obyvateľmi mohli byť veľkou slovenskou dedinou, no sú menšou mestskou časťou Bratislavy. O to sympatickejšie je, že si vidiecky ráz zachovávajú a na svoje tradície sú tu hrdí. 

Ako kedysi žili miestni vinohradníci a roľníci sa dozviete vo Vajnorskom ľudovom dome. Na stáročné vinohradnícke tradície nadväzuje Vajnorský vinohradnícky spolok, ktorý organizuje Dni otvorených pivníc a Svätoštefanské žehnanie mladého vína. Autenticitu dodáva miestu zbierka ľudovej keramiky a výšiviek, domáce zariadenie, vajnorský ľudový kroj a maľby. Domček a jeho expozícia sú neveľké, no dostali sa na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Každoročne sa tu koná Letná škola vajnorských tradícií, kde sa priučíte aj namaľovať vajnorské vtáčiky ornačiky – symbol slávneho vajnorského ornamentu. Diela ľudových maliarok nesú v sebe hlbokú symboliku. Najznámejšou bola Katarína Brúderová, ktorá si ako motív vybrala pelikána. Vták si trhá vlastné srdce, aby nakŕmil hladné mláďatá. Mladú krv inovatívnym prístupom reprezentujú Kristína Rožňovcová a Erika Suranyiová. Vajnorské ornamenty nájdete aj v Kostole Sedembolestnej Panny Márie, na ktorého povale našli v roku 1941 Vajnorskú Madonu. Vzácna soška zo začiatku 14. storočia je uložená v zbierkach Mestského múzea v Bratislave. Jej repliku uvidíte na miestnom úrade. 

Z vtáčej perspektívy 

Vajnory sa zapísali do aviatickej histórie, lebo práve tu vzniklo najstaršie letisko na Slovensku. Na lúke vo Vajnoroch malo v roku 1919 pristáť lietadlo s generálom Štefánikom, no posádka tragicky zahynula. Do roku 2004 fungovalo, potom ho štát predal. Ak by ste sa na Vajnory pozreli z vtáčej perspektívy, videli by ste krásnu rovinatú krajinu. Severozápad Vajnôr je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a v blízkosti sa nachádza Národná prírodná rezervácia Šúr. Mokraď je domovom mnohých rastlín a živočíchov. Jedinečný charakter tomuto územiu dávajú aj vajnorské jazerá a rybník.