Oblasť dopravy v Bratislavskom kraji v predchádzajúcom volebnom období zastupovala podpredsedníčka Alžbeta Ožvaldová. Tento post opätovne obhájila aj v novom funkčnom období, keď ju do funkcie zvolili krajskí poslanci. Skúsená a zodpovedná komunálna politička sa chce sústrediť na rekonštrukcie ciest, výstavbu obchvatu Malokarpatska, ale aj na zlepšovanie dopravy v meste i mimo neho. Dôraz kladie na rozvoj koľajovej dopravy.
V tomto volebnom období ste boli opätovne zvolená za vicežupanku pre oblasť dopravy. Aké priority ste si stanovili do tohto volebného obdobia?
Mám tú výhodu, že ako správne ste poznamenali, pokračujem. Chcem naďalej zlepšovať, skvalitňovať a zefektívňovať dopravu. Čo sa týka našich regionálnych ciest, v tomto štvorročnom období máme v pláne zrekonštruovať všetky župné cesty z vlastných zdrojov. Chceme pokračovať s výstavbou obchvatu Malokarpatska, ktorého prvú časť sme odovzdali v októbri 2022. Našim zámerom je odkloniť dopravu mimo zastavených území obcí od diaľničnej križovatky Triblavina až po Dubovú, kde sa obídu Groby, Svätý Jur, Pezinok, Viničné aj Modra. Rovnako pokračujeme v spolupráci s obcami a ministerstvom dopravy v budovaní prestupných terminálov a záchytných parkovísk, ktoré budú financované z EÚ fondov. Pracujeme na realizácii svetelne riadenej križovatky v Senci, v budovaní osvetlených priechodov pre chodcov, pripravujeme rekonštrukciu ďalších mostov v správe BSK, ako aj tretí cyklomost cez rieku Morava pri Gajaroch. Zlepšujeme v rámci Bratislavskej integrovanej dopravy nadväznosť spojov či spoločný tarifno-vybavovací systém pre všetky druhy verejnej dopravy – MHD, vlaky aj prímestské autobusy.
Čo je podľa vás najdôležitejšie urobiť, aby sa doprava v mestách aj mimo nich zlepšovala?
V minulom volebnom období sme schválili Plán udržateľnej mobility, ktorý je vlastne systémový prístup k doprave na úrovni miest, obcí, župy, ako aj ministerstva a ďalších aktérov v území. Keď chceme zlepšiť dopravu v hlavnom meste, ako aj mimo neho, musíme zabezpečiť aj zlepšenie situácie v každom druhu dopravy. Ťažiskom ale má byť rozvoj koľajovej dopravy ako najrýchlejšieho spôsobu prepravy. V rámci reformy železničnej dopravy chceme navýšiť celkový dopravný výkon vlakov, zaviesť striktnú taktovú dopravu, s vytvorením taktových uzlov, ktoré umožňujú prestupy medzi vlakmi. Pre náš kraj to znamená pravidelnú polhodinovú obsluhu osobnými vlakmi zo všetkých smerov v regióne. Preto chceme, aby došlo k nutným úpravám železničnej infraštruktúry a k ďalšiemu navýšeniu počtu spojov. Spolupracujeme s ministerstvom dopravy, so ŽSR na príprave a následnej realizácii modernizácie železničných tratí v kraji, ako je napr. medzi Devínskou Novou Vsou a štátnou hranicou SR/ČR, ako aj na spoločnom projekte nových regionálnych koľajových tratí.
Plány sú to veľké, ale má kraj na to dostatok finančných prostriedkov?
V tomto volebnom období sa sústredíme na ďalšie revitalizácie našich ciest, rekonštrukciu mostov a priepustnosť križovatiek, na čo máme na rok 2023 v rozpočte schválených 35 miliónov EUR, na prímestskú autobusovú dopravu 26 miliónov EUR. Realizujú sa verejné obstarávania a verím, že splníme všetky požiadavky obsiahnuté v investičnom pláne na tento rok. Spolupracujeme s obcami, mestami, ministerstvom dopravy na naplnení našich dlhodobých aktivít. Naša priorita je vybudovanie obchvatu obcí Malokarpatska, ktorý by mal byť hotový do roku 2030. Sme jediná župa, ktorá robí takýto rozsiahly projekt.
Prečo je vám blízka práve doprava?
Ešte ako starostka bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice bolo mojou prvou výzvou zlepšiť neúnosnú dopravnú situáciu. Ako prvá mestská časť sme schytali autá prichádzajúce juhovýchodne od Bratislavy za prácou. Každodenná záťaž 28 tisíc áut na jedinej ceste I/63 ma už v roku 2007 naučila bojovať za zlepšenie dopravnej situácie. Čo bolo predtým od 90-tych rokov v rovine uznesenia vlády, sa podarilo premeniť na realitu a tým je vybudovanie rýchlostnej cesty R7 a nultého obchvatu D4. Tieto cesty významne zlepšili dopravnú situáciu v regióne. A tak je to aj v prípade obchvatu Malokarpatska. Téma, ktorá už 12 rokov bola v rovine teórie, naberá reálne kontúry. Prvú časť sme odovzdali v októbri. Ide o úsek medzi od diaľničnou križovatkou Triblavina po cestu III/1059 v katastri Chorvátsky Grob. Ďalšie úseky sú v rôznych fázach prípravy. Dúfam, že v roku 2030 už budeme jazdiť po celom obchvate obcí Malokarpatska s napojením na TEN-T koridor, teda na diaľnicu D1, keďže ide o kľúčovú podmienku financovania výstavby ciest II. triedy prostredníctvom externých zdrojov. Sme jediná župa, ktorá robí taký rozsiahly projekt. Držme si palce, aby sa to podarilo.
| Alžbeta Ožvaldová vyštudovala Strednú priemyselnú školu chemickú v Bratislave a Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokej školy najprv učila na strednej a základnej škole a v období 1991 – 2006 bola riaditeľka školy. Tri volebné obdobia (2006 – 2018) bola starostka bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice. Dlhodobo pôsobí ako poslankyňa zastupiteľstva BSK aj hlavného mesta Bratislavy. Od roku 2007 sa, úspešne, angažovala za výstavbu diaľničného obchvatu D4 a rýchlostnej cesty R7. Jej prioritou v tomto volebnom období bude najmä pokračovanie rekonštrukcií ciest a výstavby ďalších etáp obchvatu obcí Malokarpatska. |
