V medzinárodnej súťaži Mladých reportérov pre životné prostredie Young reporters for the environment bude Slovensko v konkurencii 43 krajín reprezentovať v kategórii stredných škôl celkovo 6 príspevkov – reportážnych článkov, fotografií a videí. Z toho 2 vytvorili študentky bratislavských župných škôl- Strednej odbornej školy pedagogickej na Bullovej a Obchodnej akadémie na Račianskej. Oba majú vzhľadom na svoju jedinečnosť šancu uspieť. Témou tohto ročníka bola Klimatická zmena a študenti mali, tak ako každý rok, nielen identifikovať ekologický problém v súvislosti s témou, ale aj navrhnúť a realizovať jeho riešenie a následne o ňom reportovať. Obom sa to podarilo.
Prvým postupujúcim príspevkom je reportážna fotografia s názvom Lepšie riešenie od Júlie Noščákovej, žiačky OA na Račianskej ulici. Je na nej petržalský panelák a pre nezainteresovaných sa javí ako úplne obyčajná, ba až náhodná snímka. Nie je opticky príťažlivá, ani technicky dokonalá či zaujímavá. V súvislosti s klimatickými zmenami však nesie v sebe jasné posolstvo. Všetci, čo bývame v panelákoch, vieme, ako sa v lete vedia prehriať. Aj preto mnohí obyvatelia montujú do svojich príbytkov klimatizácie. Tie sú síce riešením, no energeticky náročným a nie sú z radu trvalo udržateľných. Výherná fotografia sa volá Lepšie riešenie a zachytáva časť paneláku, na ktorom je niekoľko okien a balkónov. Medzi nimi je namontovaná klimatizácia a o poschodie nižšie je balkón , ktorý obyvateľ/ka zazelenila. A práve takéto zazelenenie je lepším riešením, pretože nielen ochladzuje, ale aj čistí vzduch a pomáha nielen tomu, kto ho urobil, ale aj okolitým susedom. Je to malá zelená oáza v paneláku. To, že ju Júlia zbadala a odfotila, dokazuje, že rozumie téme aj kontextu a má zmysel pre reportážne foto. a predsa vyhrala. Má totiž vzácnu reportérsku kvalitu. Vypovedá o riešeniach, ktoré nachádzajú bežní ľudia pre zlepšenie života na sídlisku.
Druhým postupujúcim príspevkom je reportážny článok, ktorý odhaľuje zaujímavú súvislosť medzi opatrením na zníženie energetickej náročnosti budov ( sklá potiahnuté kovovou fóliou, ktoré odrážajú svetlo a znižujú tak prehriatie miestností a množstvo energie potrebné na klimatizáciu budov v lete) a úhynom viac ako dvoch miliárd vtákov ročne. Autorka je študentkou Strednej odbornej školy pedagogickej na Bullovej ulici a nazvala ho Sklenená architektúra je pohromou pre migrujúce vtáky. Ukazuje, ako takéto okná zrkadlia krajinu a že vtáky do nich narážajú nie preto, že sa snažia cez ne preletieť, ale jednoducho preto, že si myslia, že odraz krajiny je jej reálnym pokračovaním. Problém je celosvetový a niektoré krajiny už majú iniciatívy na jeho riešenie, autorka textu dokonca jedno z riešení aj zrealizovala so súhlasom majiteľa budovy, v ktorej v lete robili s deťmi Edukemp.
„Ornitológovia varujú, že ročne na celom svete uhynú po náraze do priehľadných plôch až dve miliardy vtákov.
Kým mŕtve vtáky na cestách či pod elektrickými vedeniami vidíme často, vtáky uhynuté po náraze do budov odstraňujú upratovacie čaty čo najrýchlejšie a tak sa problém stáva menej viditeľným.“
Hanka Noščáková
Oba úspešné príspevky ukazujú, že študenti a študentky župných škôl s zaoberajú ekologickými témami nielen na Deň Zeme, ale doslova nimi žijú po celý rok a neváhajú ísť do akcie a prispieť vlastnoručne k zlepšeniu sveta, v ktorom žijú a študujú.
