Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) klesla pod hranicu 95 percent. Nedosahuje úroveň zabezpečujúcu kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni. TASR o tom informoval hlavný hygienik SR Ján Mikas.
„Ako vyplýva z výsledkov administratívnej kontroly očkovania v ambulanciách pediatrov k 31. augustu 2022, ktorú vykonávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva každý rok, kolektívna imunita dosiahla na celoštátnej úrovni 94,7 percenta,“ spresnil.
Osýpky sú podľa Mikasa závažné a rýchlo sa šíriace ochorenie, ktoré ohrozuje napríklad deti, ktoré nemôžu byť pre iné zdravotné dôvody očkované alebo ešte nedosiahli vek potrebný na očkovanie. „Chránime ich preto práve kolektívnou imunitou, ktorá znižuje riziko, že sa s vírusom osýpok stretnú a s veľkou pravdepodobnosťou nakazia, keďže ide o vysoko nákazlivé ochorenie,“ povedal.
Úroveň zaočkovanosti nad hranicou 95 percent pri povinnom očkovaní podľa neho tiež výrazne zabraňuje tomu, aby medzi ľuďmi cirkulovali pôvodcovia ochorení, ktoré môžu spôsobiť závažné zdravotné následky. „Ak sa osýpky zavlečú do nezaočkovanej komunity (neočkované a neúplne očkované osoby), hrozí riziko vzniku lokálnych ohnísk nákazy, ktoré môžu prerásť až do epidémií, ktorým sa dá očkovaním predísť,“ upozornil.
Zdroj: TASR
Čo je kolektívna imunita?
Ide o taký stav odolnosti populácie, ktorá bráni šíreniu infekcie a vzniku miestnych epidémií. V ideálnom prípade vedie až k vymiznutiu (eliminácii) ochorenia v danom regióne. Z éry pred očkovaním vieme, že sa kolektívna imunita objavovala aj spontánne v dočasnej forme. Dialo sa tak po epidémiách osýpok či čierneho kašľa, keď dva – tri roky po epidémii bol zaznamenaný ich výrazne nižší výskyt až do doby, kým sa neobjavila nová populácia nechránených detí.
Veľký vplyv na intenzitu šírenia nákazy v nezaočkovanej populácii má tzv. nákazlivosť danej choroby, ktorá je rôzna. Pri detských infekciách až stopercentnú nákazlivosť majú osýpky, vysokú nákazlivosť má aj čierny kašeľ, ovčie kiahne či mumps. Tieto ochorenia si dokážu nájsť aj najmenšiu „štrbinku“ medzi ľuďmi očkovanými a takými, čo ich prekonali, na to, aby zasiahli ľudí neočkovaných.
