Stanica bola kedysi významnou súčasťou železničnej dopravy. Bratislavská župa vo svojich plánoch počíta s jej obnovou.
História: Významná súčasť prvej stanice na Slovensku
Železničná stanica Bratislava Filiálka vznikla v roku 1840 a posledný osobný vlak ňou prešiel v roku 1985. Bola súčasťou prvej železničnej stanice na Slovensku – Pressburg Blumenthal. Pôvodne slúžila na osobnú aj nákladnú dopravu, avšak rozhodnutie o jej vynechaní z programu elektrifikácie trate z Trnavy do Bratislavy viedlo k jej zániku.
Prítomnosť: Schátraná a nevyužívaná
V súčasnosti je stanica nevyužívaná a schátraná. Pokusy o jej oživenie tu boli, žiadny projekt však nakoniec nebol realizovaný. V roku 2012 bolo budovanie novej stanice už takmer realitou. Už sa vyberala stavebná firma, keď bol projekt zastavený. Projekt z dielne ateliéru pavlech architekti ju plánoval umiestniť vedľa Istropolisu, v koncovej časti rozšíreného tunela s perónmi. Bola by veľmi moderná a stala by sa súčasťou novovytvoreného námestia.
V minulosti rezonovala debata, či by nová Filiálka mala byť podzemná, polozapustená alebo nadzemná. Pôvodný projekt železníc totiž počítal s podzemným modelom a s tunelom až do Petržalky. Vízia však narazila na veľkú finančnú náročnosť. V hre tak zostali dva modely – polozapustená alebo nadzemná. Významným cieľom v posledných rokoch bolo, aby sa jej výstavba realizovala s pomocou eurofondov.
Budúcnosť: Župa navrhuje oživenie stanice
Po tom, ako majiteľ Istropolisu predstavil projekt nového kultúrno-spoločenského centra, Bratislavský kraj navrhol, aby sa v ňom zohľadnila aj budúca železničná stanica Filiálka.
„Zlepšenie nevyhovujúceho stavu dopravnej situácie v regióne je veľkou výzvou pre súčasné vedenie Bratislavskej župy. Dlhodobou ambíciou je budovanie integrovaných prestupných zastávok, siete záchytných parkovísk a predovšetkým realizácie Bratislavského železničného uzla. Do toho patrí aj znovuoživenie doteraz nevyužívanej železničnej stanice Filiálka, ktorá sa nachádza na Trnavskom mýte v tesnej blízkosti Istropolisu,“ vyhlásil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Podľa župana je akcelerácia rozvoja koľajovej dopravy a zahustenia železničných zastávok v regióne nevyhnutnosťou pre udržateľnosť mobility. „V tejto súvislosti považujem za mimoriadne dôležité realizovať prestavbu Istropolisu a priľahlého verejného priestoru v kontexte možnej budúcej výstavby železničnej stanice Filiálka, a to vo variantných riešeniach,“ doplnil Droba, ktorý týmto apeluje na investora a potrebu komplexného riešenia tohto priestoru.
Stanica Filiálka by mala byť podľa župana s projektom nového Istropolisu prepojená. Obyvatelia by tak mohli z vlaku vystúpiť priamo na jednom z najrušnejších komunikačných uzlov v Bratislave – na Trnavskom mýte. Išlo by o unikátne prepojenie regionálnej vlakovej dopravy a mestskej hromadnej dopravy. Bratislavská župa výhľadovo počíta aj s koľajovým spojením Trnavského mýta a autobusovej stanice Nivy ako dvoch významných dopravných uzlov.
Postoj Bratislavského samosprávneho kraja podporuje aj štúdia realizovateľnosti železničného uzla Bratislava. Táto priniesla päť alternatív rozvoja železničnej dopravy v Bratislave a jej okolí. Odporúčaná alternatíva počíta aj s novou bratislavskou stanicou Filiálka. Potreba jej realizácie bude narastať predovšetkým v kontexte nárastu hustoty obyvateľstva v oblasti Nového Mesta a očakávaných zmien v mobilite obyvateľov.
