Tradičná čatajská výšivka, známa svojimi špecifickými motívmi a technikami, prešla v priebehu 20. storočia významnými transformáciami. Tieto zmeny odrážajú historické, ekonomické a spoločenské vplyvy, ktoré ovplyvnili jej vývoj a dokumentujú adaptáciu tradičného ľudového umenia na nové podmienky.
Zjednodušovanie vzorov
Ekonomické tlaky, najmä snaha o zvýšenie efektivity výroby pre trh, viedli k výrazným zmenám vo výšivkárstve. Ornamenty sa zväčšovali a redukovali, aby pokryli väčšie plochy textílií a znížila sa časová náročnosť ich spracovania. Tento proces spôsobil zníženie detailnosti a zložitosti pôvodných vzorov, čo oslabovalo ich estetickú hodnotu a špecifický charakter.
Miešanie motívov, najmä čatajských a trnavských, postupne ovplyvnilo regionálnu identitu výšiviek. Tento trend bol zrejmý najmä na blúzkach a zásterách, kde sa pôvodné motívy prekrývali s prvkami charakteristickými pre iné oblasti. Zástery evanjelických žien sa rozšírili a miestami prijali prvky katolíckej výšivky.
Dopad na estetiku a techniky
Počas medzivojnového obdobia sa kompozícia výšiviek stala redšou, s väčšími motívmi. Tradičné techniky, ako strapcovanie, boli postupne nahradené jednoduchšími postupmi, napríklad „svinglovaním“.
V druhej polovici 20. storočia organizácie ako ÚĽUV a Výrobné družstvo Detva zavádzali moderné trendy vo výšivkárstve. Zameriavali sa na svetlejšie kontúrovanie a prírodné farebné palety, ktoré zmodernizovali vzhľad výšiviek.
Obnova a uchovanie tradície
Významné osobnosti výšivkárstva
Tradície čatajskej výšivky boli uchovávané a rozvíjané vďaka práci výnimočných výšivkárok, ktoré nielen udržiavali staré techniky, ale prispievali aj k tvorbe nových motívov:
- Magdaléna Pravdová, rod. Šotníková
Pochádzala z Čataja, kde sa venovala predkresľovaniu trnavských záster. Špecializovala sa na techniky ako gatrová výšivka a ovládala široké spektrum vyšívacích techník na konopnom aj jemnom plátne. Naučila sa tiež vyšívať kovovou niťou cez kartón, čo jej umožnilo vytvoriť kompletný trnavský kroj. - Katarína Kanišová, rod. Brinzová
Táto výšivkárka aktívne rozvíjala tradície svojej rodiny a obce. Jej tvorba bola mnohostranná – navrhovala nové motívy, ako napríklad páva či vrabca, a zakomponovávala ich do tradičných ornamentov. Jej kaligraficky precízne kresby a bohatstvo motívov sú dodnes predkresľované na obrusy a prikrývky. Mnohé z jej návrhov sú archivované v dokumentácii ÚĽUV-u. - Agneša Pravdová
Vyšívanie sa stalo jej celoživotným povolaním. Pracovala pre Výrobné družstvo Detva, ktoré ju vysielalo na prezentácie do miest ako Jihlava, Brno či Praha. Bola známa precíznou prácou na dierkovej výšivke a výšivke na výrez. Jej výrobky získali medzinárodné uznanie, vrátane záujmu zákazníkov vo Viedni, Nemecku a USA.
Medzinárodné uznanie a reprezentácia
Vďaka spolupráci s ÚĽUV-om sa čatajské výšivky prezentovali na viacerých zahraničných výstavách, kde získali odborné uznanie. Jedným z najvýznamnejších projektov bolo vytvorenie oltárnych prikrývok pre pápeža Jána Pavla II. pri jeho návšteve ČSFR v roku 1990. Tento projekt vyzdvihol nielen umeleckú hodnotu čatajských výšiviek, ale aj ich schopnosť reprezentovať slovenskú kultúru na medzinárodnej úrovni.
V roku 2019 na základe iniciatívy Jany Lantajovej, Jaroslava Andora, Anny Žehnajovej, Pavol Lantaj bol čatajský ornament zaradený do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Dedičstvo čatajských výšiviek v súčasnosti
Napriek zmenám a modernizácii, ktoré ovplyvnili tradičnú čatajskú výšivku, jej jedinečné techniky a vzory pretrvávajú. Aktívna znalosť výšivkárskych postupov sa však v súčasnosti nachádza prevažne medzi najstaršími generáciami, čo zdôrazňuje potrebu dokumentácie a vzdelávania mladších generácií.
Premeny ornamentiky a techník odrážajú proces prispôsobovania ľudového umenia novým spoločenským a ekonomickým podmienkam. Čatajské výšivky si napriek tomu zachovali svoju regionálnu jedinečnosť a stali sa dôležitou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva.
