Zvieratá v našom regióne: Srny, jelene a daniele

2052
Daniela spoznáte podľa parožia, je krásne krojené.
Daniela spoznáte podľa parožia, je krásne krojené.

Hovorí sa o nich, že sú ozdobou našich lesov. Ľahko ich stretnete v Malých Karpatoch, ale zvyknú zabehnúť aj do vinohradov. Povieme vám o týchto vznešených zvieratách pár zaujímavostí, kde ich môžete pozorovať a čo robiť, keď nájdete opustené mláďa.

Daniele, srny a jelene môžete vidieť aj spoločne

Očarujúce čriedy môžete v našom kraji pozorovať veľmi často, jelene, srny a daniele sa u nás nachádzajú v naozaj hojnom počte. Podliehajú ochranárskym opatreniam a ich počet je regulovaný, na čo nadväzujú pravidlá pre jednotlivé poľovnícke revíry. Najčastejšie ich uvidíte na rúbaniskách či lúkach a je ľahké si tieto druhy navzájom pomýliť, najmä ak ide o mladé zviera. Srnce sú v kohútiku vysoké asi 90 centimetrov a vážia okolo 35 kg. Jelene sú mohutnejšie, výška je až 150 cm a väčšie samce môžu vážiť až 250 kilogramov. Daniele sa veľkosťou nachádzajú niekde medzi.

Parôžky srnca sú menšie a majú menej výbežkov, u jeleňov majú okolo desať. Daniele majú ploché a krásne krojené parohy. V zime sú jelene a srny sivohnedé, v lete skôr do červena. Navzájom sa všetky tri druhy dobre znášajú, a preto nie je raritou vidieť ich spoločne pásť. Spásajú trávu, ďatelinu, ale aj kôru stromov či ich listy. Chutia im aj gaštany, žalude, bukvice či ovocie. Ruja býva zvyčajne najskôr u srnčej zveri, začína už koncom júla, u jeleňov prebieha začiatkom jesene a na prelome októbra a novembra je u danielov. V tomto období treba byť v ich blízkosti opatrný, pretože samce môžu byť agresívne.

Tieto zvieratká majú nežný pohľad a krásne formovanú tvár, zblízka ich však môžete vidieť len v zajatí. Sú plaché a nedovolia vám priblížiť sa.

Skrášľujú aj malokarpatské lesy

Zvieratá stretnete skôr v južnejších častiach listnatých lesov, na spomínaných rúbaniskách a lúkach. Veľmi sa im páči v malokarpatských lesoch, ale zatúlajú sa aj k obydliam, často napríklad do rozľahlých račianskych vinohradov. Vinári z nich samozrejme radosť nemajú, budujú si preto špeciálne oplotenie, aby im zvieratá neničili vinič. Napriek tomu, že častokrát zídu k obydliam, čo sa týka ľudí, sú veľmi plaché. Majú citlivé zmysly, preto rozoznajú človeka aj na veľkú diaľku. Ak si teda chcete zviera odfotiť alebo pozorovať, nepribližujte sa k nemu. Zostaňte ticho stáť a obdivujte ho z diaľky, aby sa nevyplašilo. V období ruje to platí dvojnásobne. Aj keď útoky na človeka sú raritou, nie sú vylúčené.

Daniele boli vďaka krásnemu parožiu „módnou zverou“

Daniele škvrnité sa na Slovensku objavili prvýkrát v 16. storočí a stali sa módnou zverou v parkoch pri šľachtických sídlach. Ide o mimoriadne krásne zvieratá, preože majú oblé, zaujímavo vykrojené parohy. Daniele majú radi teplo, a preto ich nestretnete vysoko v horách, ale v nižšie položených lesoch. Sú síce menšie ako jelene, ale bežia rovnako rýchlo, až do 50 kilometrov za hodinu. Zároveň sú ich pohyby ladnejšie a preskočia dokonca aj 2-metrovú prekážku.

Čo robiť, keď nájdete opustené mláďa?

Odborníci radia, aby ste malé srnča, jelenča či danielča nechali tak. V drvivej väčšine prípadov totiž nie je ani stratené, ani opustené. U týchto zvierat je bežné, že matky ich nechávajú aj dlhšiu dobu samé. Mláďatá sú v bezpečí, pretože ešte nemajú taký silný pach, ktorý by prilákal predátorov, zároveň vďaka sfarbeniu splývajú s prostredím. Zvieratka sa nedotýkajte, pretože keby jeho matka zacítila ľudský pach, mohla by ho odvrhnúť.

Zvieratá vďaka sfarbeniu splývajú s prostredím, čo chráni najmä mláďatá pred predátormi.

Predchádzajúce časti nájdete tu a tu.