Slovenské národné divadlo uvedie v piatok 24. februára premiéru monumentálnej historickej opery Eugena Suchoňa Svätopluk. „Nie je len oslavou slávnej slovanskej minulosti, ale aj presvedčivou hudobnou drámou so zaujímavým vnútorným svetom hlavných postáv,“ približuje naša prvá scéna dielo, ktoré vracia na javisko v znamení osláv 30. výročia vzniku Slovenskej republiky a 30. výročia úmrtia skladateľa v „novej, vizuálne silnej a filozofickej koncepcii“. V titulnej úlohe sa v réžii Romana Poláka predstaví Peter Mikuláš, postavu Ľutomíry spieva Jolana Fogašová.
„Na Slovensku vôbec nevieme, čo doma máme, aký poklad. Eugen Suchoň patrí medzi ikony, ktoré by sme si mali vážiť, s úklonom vyslovovať jeho meno. Svätopluk je najkvalitnejšia operná architektúra z pera slovenského skladateľa a môže hrdo stáť medzi titulmi, ako je Salome Richarda Straussa alebo Jenufa Leoša Janáčka,“ uviedol na utorkovej tlačovej konferencii dirigent Martin Leginus, ktorý Svätopluka hudobne naštudoval. „Je to geniálna operná partitúra. Keby sa Eugen Suchoň narodil niekde inde ako na Slovensku, bol by globálnou skladateľskou hviezdou,“ poznamenal k uvedeniu historického eposu „s geniálnou inštrumentáciou, so strhujúcou hudobnou matériou“, ktorá si podľa dirigenta nájde svojich milovníkov bez ohľadu na vek.
Libreto pripravil skladateľ spolu s Ivanom Stodolom v spolupráci s Jelou Krčméry-Vrteľovou. Zachytáva posledné dni kráľa Svätopluka a spracováva aj známy motív svornosti symbolizovaný tromi Svätoplukovými prútmi. Suchoňov Svätopluk je podľa Poláka „príbehom o zhubnom mechanizme moci“ a má až shakespearovské rozmery. Príbeh z veľkomoravského obdobia zasadil do interiéru zdevastovanej fabrickej haly. „Bolo to ešte pred Ukrajinou, takže nešlo o Ukrajinu, ale o koronu, vyprázdnený svet, kde mnohé fabriky zastali, to bola inšpirácia,“ vysvetlil režisér k inscenácii s nadčasovými kostýmami a výtvarnými objektmi. „Hovoria nám, že sa to môže odohrávať aj v dobe ‚day after‘, to znamená po skončení tohto nášho krásneho sveta. Aj keď je to historický námet, bohužiaľ, je veľmi živý v súčasnom svete,“ dodal Polák.
Scénu navrhla Barbora Šajgalíková, kostýmy Pavol Dendis. Svetelné objekty mal na starosti Ján Šicko, ktorý vytváral aj všetky projekcie. O svetelný dizajn sa postaral Ján Ptačin. Pod choreografiu sa podpísal Ladislav Cmorej.
Zdroj: TASR; Foto: SND/Marek Olbrzymek
