Písali sa tam naše národné dejiny – tak sa o ňom učí v škole každý žiak. Návšteva Devínskeho hradu je nezabudnuteľným zážitkom, a preto odporúčame nezostať pri učebniciach. Týčiaci sa na skalnom brale vás ohromí svojou majestátnosťou. Obec Devín však ponúka oveľa viac. Prijmite našu pozvánku na túto výnimočnú ochutnávku.
Vaše chuťové poháriky sa roztancujú pod prívalom ríbezľovej chuti. Trochu sladká, trochu trpká – závisí od toho, či sú ríbezle červené, čierne alebo biele. Rovnako ako víno z nich. Má svoj vlastný buket aj chuť, ktorú definuje i to, kedy sa ríbezle oberali. Devínsky ríbezlák je dnes pojmom vo vinárskom svete a zistiť odpoveď na otázku „prečo?“ môžete u tunajších majstrov výrobcov. Nie je ich už veľa, ale to dobré vždy pretrvá.
A pretrvalo
Až do dnešných dní. Skôr ako sa Devínčania preslávili svojím jedinečným ríbezľovým vínom, boli svahy okolo Devína posiate hroznom. Vinič tu pestovali odpradávna, veď čo by kameňom dohodil sa rozprestieralo rímske opevnenie Carnuntum. Rimania do tejto oblasti priniesli rôzne odrody viniča, a položili tak základný kameň ďalšieho vinohradníctva. Svätý Urban to tu však koncom 19. storočia strážil slabo, lebo vinice zničila fyloxéra. Marhuliam a ríbezliam, ktoré odtiaľto denne loďami vozili do Viedne, sa našťastie darilo. Všetko zmenil rok 1918, nové hranice a stopka vykupovaniu ovocia. Prelom nastal v roku 1922, keď miestny obyvateľ Alois Sonntag založil veľkovýrobu ríbezľového vína. Doslova katastrofu znamenali dve svetové vojny, zvlášť druhá. Úpadok vinohradníctva sa ešte prehĺbil po roku 1945 s odchodom väčšiny Nemcov z Devína. Ríbezlák neskôr produkovalo miestne JRD. Dnes zažíva tento liečivý zázrak renesanciu.
Aby tradícia prežila
Symbolicky, na sviatok sv. Urbana, v roku 2007 vznikol Devínsky spolok vinárov a vinohradníkov a výrobu ríbezláka sa v spolupráci s pánom Ottom Zmelíkom podarilo obnoviť. Tekutý devínsky poklad tak môžete ochutnať pod hradom v Devínskej vieche sv. Urbana. A nevynechajte obľúbené júlové podujatie Ríbezľový Devín, kde môžete ríbezle ochutnať vo všetkých ich podobách. Popritom zájdite na farmársky a remeselný trh, bazár starožitností, zabavte sa na koncertoch či vo workshopoch, vychutnajte si historickú cyklojazdu či vystúpenie sokoliarov a na devínske ríbezle už nezabudnete.
Výlet pokračuje
Rovnako tak nezabudnete ani na výhľad, ktorý sa vám naskytne z Devínskeho hradu. Zrúcanina na sútoku Dunaja a Moravy priťahuje pozornosť odpradávna. Jej príbeh siaha do ďalekej histórie: územie bolo osídlené už v praveku, žili tu Kelti, hrad bol súčasťou obranného systému Limes Romanus, vznikla tu veľkomoravská pevnosť. Zo stredoveku sa zachovali pozostatky gotického a renesančného paláca. Do života hradu vstúpili aj napoleonské vojská, ktoré ho v roku 1809 zničili.
Pevný bod v národných dejinách
Na Juraja v roku 1836 sem vystúpila skupina mladých národných buditeľov. Samozrejme, bol medzi nimi aj Ľudovít Štúr. Devín si nevybrali náhodne, ale preto, lebo sa spájal s najslávnejším obdobím slovanských dejín – misiou sv. Cyrila a Metoda. Konštantín Filozof ešte doma vytvoril písmo hlaholiku. V roku 863 prišli solúnski bratia na naše územie, aby tu šírili liturgiu v staroslovienčine – teda jazyku, ktorému rozumelo domáce obyvateľstvo. Pozostatky veľkomoravského kostola na Devíne potvrdzujú kultúrno-duchovný a politicko-strategický význam tohto miesta. Devín je tiež ústredným bodom regiónu na Európskej kultúrnej ceste sv. Cyrila a Metoda.
Kostol, pohrebisko a súsošie
Návštevou hradu sa zbieranie zážitkov v Devíne nekončí. Za pozornosť stojí aj Kostol sv. Kríža, ktorý predstavuje zaujímavú kombináciu gotického a barokového slohu. Jeho okolie ponúklo bádateľom nevšedné objavy – odkryli tu rozsiahle pohrebisko z čias Veľkej Moravy. Slávnu epochu pripomína aj súsošie svätcov pri kostole, ako aj socha kniežaťa Rastislava na rázcestí pred parkoviskom pod hradom Devín.
