Slovenská ľudová majolika je dodnes považovaná za synonymum slovenskej keramiky. Jej história sa začala písať rokom 1883, kedy bolo v Modre založené Keramicko – priemyselné učilište, ktoré možno považovať za predchodcu Slovenskej ľudovej majoliky.
Ornamentika výrobkov vyrobených v tomto období v dielni bola ovplyvnená dekorom okolitých dielní. V roku 1911 začala dielňa pracovať ako účastinárska spoločnosť „Dielňa na hlinený riad, ľudový priemysel, úč. spol“. Vo výrobni pracovali predstavitelia významných keramických rodín i noví keramici ako Heřman Landsfeld a Ján Ludvig, ktorí pre dielňu vypracovali novú vzorkovnicu. Vzorkovnica do seba absorbovala ornamentiku viacerých západoslovenských džbánkarských dielní. V roku 1922 prijala dielňa nový názov „Slovenská keramika“. Pod týmto menom získala popularitu v celej Európe i na svetových výstavách. Nová etapa v existencii a výrobe sa začala písať po roku 1952, kedy prešla dielňa pod zväz družstiev a prijala názov Slovenská ľudová majolika. Ľudovoumelecké výrobné družstvo, pôvodný nositeľ tradície, nezvládol zmenu spoločenského zriadenia a nástrahy trhového prostredia a od januára 2016 nevyrába.
Ako sa z hliny stane keramika
Proces výroby nadväzuje na stáročné tradície hrnčiarskeho remesla v Modre. Celá výroba je ručná práca. Hlinu ako prvú dostane do rúk majster džbánkár. Ten s pomocou hrnčiarskeho kruhu vdýchne tvárnej hline formu. Vytočený džbánik či vázička následne odpočívajú a pomaly schnú. Stále však potrebujú starostlivosť hrnčiara, ktorý keramiku ďalej zapravuje a obtáča, aby sa nezdeformovala nerovnomerným schnutím. Keď je surový črep dokonale vysušený, čo môže pri väčších kúskoch trvať až jeden mesiac, môže ísť na svoj prvý výpal do keramickej pece. Výpal v peci sa uskutočňuje pri teplotách 980 – 1000 °C po dobu 8 hodín. Z vysušenej krehkej hliny je po výpale pevný, odolný a pórovitý keramický črep, s ktorým sa môže ďalej pracovať. Vypálený črep sa dostane do rúk ďalšiemu majstrovi, umeleckému keramikárovi – maliarovi. Maliar črep ponorí do podkladovej glazúry, na ktorú voľnou rukou maľuje dekorácie.
Typické motívy modranskej majoliky vychádzajú z prírody, zobrazujú ruže, klinčeky, puky kvetov ozdobené listmi a maľujú sa na bielu podkladovú glazúru. Podľa kombinácií použitých farieb rozlišujeme štyri typy dekoru:
- Pestrý dekor používa výrazné farby – červenú, žltú, modrú, zelenú, hnedú a fialovú.
- Habánsky dekor obsahuje všetky farby ako pestrý dekor okrem červenej.
- Modrý dekor je maľovaný výlučne modrou farbou.
- Zelený dekor znamená dominantnú zelenú farbu v kombinácií s hnedou, ktorou sa
vykresľujú kontúry ornamentu.
Namaľovaná majolika sa opäť vypáli v keramickej peci pri teplote 950 – 1150 °C. Glazúra nemá len estetickú funkciu, keramický črep sa vďaka nej po vypálení stane nepriepustným a odolnejším. Cesta hliny, z ktorej šikovné ruky majstrov vytvorili jedinečnú slovenskú ľudovú majoliku, končí u zberateľov, ale aj ako úžitkový predmet v domácnosti, vázy ožívajú kvetmi, džbány vínom a taniere jedlom, čím napĺňa svoje stáročné tradičné poslanie.
Družstvo dnes
V súčasnosti sa družstvo pripravuje na obnovu výroby. Po dvoch rokoch, po veľmi chladnej zime, ktorú časť vnútorného zariadenia nevydržala, sa koncom roka 2017 vráti do Slovenskej ľudovej majoliky život. Predchádzali tomu dôležité zmeny vo vlastníctve a manažmente firmy, stabilizovanie finančných tokov, odvrátenie hrozby exekúcií a dražieb majetku, záchrana značky, výrobných prostriedkov, starých vzorov a budovy výroby z už vyhlásenej dražby. Predajňa prešla obnovou, na jeseň 2017 sa zavádza nová elektrická prípojka. Zároveň sa postupne vracajú bývalí zamestnanci do svojej práce, k remeslu, v ktorom sú majstri a je ich celým životom. Po celý čas chodili do podniku starať sa o hlinu, ktorá odpočíva v tme a čaká, kedy opäť dostane príležitosť na nový život v podobe keramickej krásy. Do konca roka 2017 sa bude výroba testovať, veríme že v roku 2018 bude družstvo opäť vyrábať modranskú majoliku.
Ctíme tradície majstrov
Záchrana tradície majoliky je dlhodobý projekt, ktorý presahuje hranice regiónu i Slovenska. Realizuje ho tím dobrovoľníkov, ktorým záleží na tom, aby sme nenávratne nestratili veľkú časť našich slovenských tradícií a histórie. Profesijne sme odborníci na históriu, ekonomiku, tretí sektor, marketing, architektúru a samozrejme keramiku. Naším cieľom je zachrániť keramickú tradíciu pre budúcnosť, zachovať hodnoty, obnoviť vzdelávanie remeselníkov, aby súčasní majstri mali komu odovzdať svoje skúsenosti a našli nasledovníkov, vytvoriť priestor pre výskum, rozvoj, zatraktívniť región pre potreby cestovného ruchu a vrátiť ľuďom prácu. Predstaviteľmi iniciatívy sú OZ Slovenská ľudová majolika, Slovenská ľudová majolika a. s. a pôvodná Slovenská ľudová majolika, ľudovoumelecké výrobné družstvo. Projekt záchrany tradícií výroby majoliky má podporu mesta Modry vyjadrenú v Memorande o spolupráci, ktorými obe strany vyjadrili spoločný záujem. Predstavitelia Bratislavského samosprávneho kraja viackrát deklarovali snahu o obnovu vzdelávania v odbore. Významnými partnermi sú drobní remeselníci v regióne – keramikári, kachliari, ale aj treťosektorové subjekty, za všetky treba spomenúť OZ Modranskú Besedu, organizátora tradičného podujatia Slávnosť Hliny – Keramická Modra.
Ľudia v regióne, kde sa vyrábala tradičná majolika, si uvedomujú hodnotu kultúrneho dedičstva, preto má iniciatíva na záchranu jej tradície široký rozmer – podporu samospráv, podnikateľského sektora, tretieho sektora aj jednotlivcov. Povedomie o majolikovej ornamentike sa zvýšilo aj zápisom do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zápis je jedným z vrcholov aktivít iniciatívy a možnosťou poukázať na význam majolikovej tradície aj v širšom meradle. Veríme, že nestor modranskej keramickej dielne Heřman Landsfeld, ktorého busta stále dohliada na naše kroky, by bol na tento počin hrdý.
Ciele iniciatívy na záchranu majoliky
Najdôležitejšie ciele boli stanovené pred dvomi rokmi a ich podstata sa nemení. Modifikuje sa cesta, ktorou sa k nim dá dostať, ktorá získava svoj tvar podľa naplnenia jednotlivých krokov, možností zúčastnených dobrovoľníkov, vôli samosprávy otvárať súvisiace témy, ale aj podľa vyhlásených grantových výziev a úspešnosti v nich. Preto sa vedenie projektu pravidelne stretáva a vyhodnocuje, ako sa pokročilo v dosahovaní strategických cieľov, ktorými sú:
- Obnova, zachovanie a záchrana tradícií výroby modranskej majoliky s dôrazom
na zachovanie zamestnanosti a s potenciálom vytvorenia inovatívneho prostredia, s obnovenými
rozšírenými funkciami, ako je laboratórium, možnosť výskumu, publikovania
výsledkov výskumu. - Osveta – významnou súčasťou obnovenej výroby bude interaktívna sprevádzaná cesta
výrobným procesom pre laickú aj odbornú verejnosť, zápis majoliky do Reprezentatívneho
zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. - Vzdelávanie – v budúcnosti sa plánujeme zapojiť do vzdelávacieho procesu, pretože
odborné vzdelávania pre keramikov na Slovensku nie je a ostatná generácia majstrov remesla
odchádza do dôchodku. Pripravujeme vydanie veľkej odbornej publikácie o majolike.
Projekt centra kreatívnej majoliky
Jedným z prvých významných krokov pre záchranu keramickej tradície v regióne Modry bol projekt Centra kreatívnej keramiky, ktorý reflektoval možnosti vytvárania kreatívnych centier v gescii Ministerstva kultúry. Projekt bol postavený na rozšírených aj inovatívnych a kreatívnych funkciách tradičného remesla, získal podporu mesta Modry, ktoré ponúklo pre realizáciu projektu aktuálne iba čiastočne využívané priestory Starej tehelne. Architektka Lucia Marušicová navrhla využitie priestorov v spolupráci s Agátou Petrakovičovou Šikulovou a Miriam Fuňovou. Vzhľadom na aktuálnu podmienku financovania umiestniť kreatívne centrá do krajských miest sa projekt nerealizuje, viaceré jeho súčasti však nachádzajú svoj obraz v obnovovaní funkcií Slovenskej ľudovej majoliky.
Postupne kráčame za cieľom
V súčasnosti je v spracovaní výskum pôvodných vzorov, ktoré sú zhrnuté vo vzorkovníku Heřmana Landsfelda a zároveň aj vzorov, ktoré sú na zachránených výrobkoch starých majstrov. Podarilo sa nám pred rozpredaním zachrániť aj vzory, ktorými sa majstri inšpirovali. Niektoré z nich boli súčasťou výstavy jedinečnej kolekcie keramiky jedného z najvýraznejších keramikárov 20. storočia Rudolfa Barčíka. Venuje sa im odborná komisia, ktorá odporučí vhodné smerovanie ďalšieho vývoja modranskej majoliky, jej tvarov a ornamentiky. Plánujeme zachytiť históriu pre ďalšie generácie v knihe o majolike. Kniha bude mapovať vývoj majoliky na Slovensku a bude jedným zo základov pre vzdelávanie ďalšej generácie majstrov keramiky a maľby na keramiku.
Majolika je pravidelne prezentovaná na tradičných podujatiach ako Slávnosť hliny – Keramická Modra v Modre, Keramický jarmok v Pezinku, Dni majstrov ÚĽUV, využíva sa v grafike podujatí i vo viacerých folklórnych súboroch a ľudových podujatiach. Odborne je každoročne v Modre rozoberaná etnológmi, múzejníkmi a výtvarníkmi na keramických seminároch.
Bratislavský samosprávny kraj viackrát deklaroval snahu o obnovu vzdelávania v odbore, v spolupráci s OZ Modranská Beseda vykúpil jedinečnú pozostalosť po zostavovateľovi modranskej vzorkovnice Heřmanovi Landsfeldovi, podporuje vydávanie publikácií s touto témou a v blízkej budúcnosti plánuje vybudovať moderné digitalizačné stredisko v Modre s cieľom digitalizácie prvkov kultúrnej krajiny, ku ktorej nepochybne patrí aj modranský dekor. Takto zdokumentovaný materiál môže slúžiť ako podklad pre aplikáciu uvedeného tradičného prvku na rôznych výrobkoch súčasného využitia. Projekt záchrany tradícií výroby majoliky má podporu mesta Modry vyjadrenú v Memorande o spolupráci. Od 6. novembra 2017 je modranská majolika súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Autorka: Ing. Miriam Fuňová
